O dvoch slovách

Zrkadlo sem, zrkadlo tam, učiteľ sem, učiteľ tam, tisíc krát napísané, tisíc krát povedané, tisíc krát nepochopené. A z filozofie sa stáva klišé. Je to dnes taká doba, je to súčasť života mnohých ľudí. Chceme a potrebujeme sa meniť. Čítame knihy, veeeľa kníh, a potom si myslíme, že zrazu rozumieme, zrazu vieme. A už sa nemusíme učiť, už nemusíme nič robiť, lebo sme tí, ktorí už vedia, a začnú učiť ďalších. Zo žiaka sa stáva učiteľ. Takto to chodí. Ale tento "učiteľ" je sám stále len žiakom, no on to nevie, lebo on už vie. Zábavné je toto písanie :). Čo je ale pointa? Pointa spočíva v tom, že používať silné slová naprázdno, nemá žiadnu váhu, nemá to energiu. Orientovať sa na dva populárne výrazy je zavádzajúce. Vlastne odvádzajúce. Pretože nechtiac presmerovávame pozornosť od nás samých, na zrkadlo alebo učiteľa. Potom riešime prečo je ten, alebo onen človek v jednej, alebo druhej role. O čo jemu ide, čo nám on ukazuje. Vidíme už len jeho, nie seba. Lebo jeho sme identifikovali, zaradili do pojmu a keďže sme si už všetko prečítali, tak už vieme o čo tu ide. Nič nie je také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá, nič nie je také jednoznačné, a predsa je :) Ale až keď sme v tom dobrí, pretože to ide z nás.  Všetko je možné a všetko je otvorené, niekedy je ťažké sa zorientovať.  Treba byť pozorný, ale voči sebe, nie hľadať učiteľov a zrkadlá. Ide o to, sledovať seba a vždy na prvom mieste, potom sú označenia už zbytočné, prestaneme ich používať, lebo ich nepotrebujeme, lebo už to žijeme. Zamerajme sa najprv na seba, keď budeme perfektní, potom môžeme učiť a to doslova, ďalších, potom nám to uveria. Nie skôr, kým to nie je autentické, pretože vždy sa nájde niekto kto to odhalí, a z učiteľa sa stane fraška,  nikto jej neuverí. Pracujme na sebe a príde to samé, ani nebudeme vedieť ako a energia začne plynúť k tým správnym ľuďom sama.