Myšlienky zo srdca

Ak ste človek vyrovnaný, spokojný, veselý, šťastný, tento článok sa Vás netýka. Ak máte pocit, že Vám chcú ublížiť, že všetko sa deje proti Vám, že sa Vám nič nedarí, že Vás nič neteší a nikto Vás nemá rád, ľahko sa dáte vyviezť z miery a stále o niečom premýšľate, potom sa m ôže te dozvedieť prečo je to tak, a ako to urobiť, aby to tak nebolo. Naše pocity: Nikto ma nemá rád Položili ste si niekedy otázku, či máte radi Vy ostatných? Či máte radi seba? Ak nie spýtajte sa. Aká je odpoveď? Obyčajne to, čo vysielame  aj dostaneme. Ak máme pocit, že nás nikto nemá rád, je to tak preto, lebo podobne pôsobíme aj my na ostatných ľudí. Koľko lásky vysielame, toľko dostávame. A to množstvo je priamo úmerné láske, ktorú venujeme sebe. Ak sa nemáme radi, nemôžme mať skutočne radi ani nikoho iného. Ak si aj myslíme, že je to láska, ide vlastne len o závislosť na druhom človeku. Na potrebe buď niekoho vlastniť, alebo byť vlastnený niekým iným. Ale toto sa nevolá láska a treba sa to n...

Minule sa ma jedno malé dievča opýtalo či verím v Boha. Trochu ma zaskočila, nevedela som jej odpovedať. Pretože je ťažké povedať že veríte, niekomu kto si myslí, že Boh býva v kostole a pritom tam nechodíte. Tak som jej povedala, že si to premyslím a keď budem vedieť, tak jej poviem. No a dnes som našla odpoveď. Povedala by som jej toto: verím v Boha, aj keď nechodím do kostola, pretože: podľa mňa má Boh viacero mien, môže sa volať napríklad svetlo, láska, vesmír, ako len chcete . Nikdy som nepočula, že by si svetlo vyberalo na koho bude svietiť, že by si láska vyberala, kto si ju zaslúži a vesmír určoval, kto môže žiť na Zemi. Boh nemôže bývať v kostole, pretože presahuje všetky hranice. Je tu pre každého, kto má záujem, aby to tak bolo, nepotrebuje sprostredkovateľov, ktorí za neho vyberajú, kto je ho hodný a kto nie, pretože on je tu pre všetkých rovnako, vždy a všade. 

Zrkadlo sem, zrkadlo tam, učiteľ sem, učiteľ tam, tisíc krát napísané, tisíc krát povedané, tisíc krát nepochopené. A z filozofie sa stáva klišé. Je to dnes taká doba, je to súčasť života mnohých ľudí. Chceme a potrebujeme sa meniť. Čítame knihy, veeeľa kníh, a potom si myslíme, že zrazu rozumieme, zrazu vieme. A už sa nemusíme učiť, už nemusíme nič robiť, lebo sme tí, ktorí už vedia, a začnú učiť ďalších. Zo žiaka sa stáva učiteľ. Takto to chodí. Ale tento "učiteľ" je sám stále len žiakom, no on to nevie, lebo on už vie. Zábavné je toto písanie :). Čo je ale pointa? Pointa spočíva v tom, že používať silné slová naprázdno, nemá žiadnu váhu, nemá to energiu. Orientovať sa na dva populárne výrazy je zavádzajúce. Vlastne odvádzajúce. Pretože nechtiac presmerovávame pozornosť od nás samých, na zrkadlo alebo učiteľa. Potom riešime prečo je ten, alebo onen človek v jednej, alebo druhej role. O čo jemu ide, čo nám on ukazuje. Vidíme už len jeho, nie seba. Lebo jeho sme identifikova...

Často sa hovorí o tom, ako je dôležité dať do všetkého čo robíme srdce. Myslím, že môže byť niekedy ťažké indikovať či sa to tak naozaj deje, alebo nie. Sme o tom, že konáme srdcom presvedčení, no aj napriek tomu sa nám akosi nedarí byť spokojní. A nevieme pochopiť prečo, veď sa snažíme, makáme, my to chceme a veľmi. Až tak veľmi, že dokážeme čo to aj obetovať. Prečo by tam potom nemalo byť srdce, veď to nejde dohromady, to je logické. Treba si uvedomiť, že aj keď sú srdce a mozog  od seba len pár centimetrov, v skutočnosti sú na míle vzdialené. V podstate o sebe ani moc nevedia, možno tušia. Preto tam kde je rozum a silná túžba nemôže byť čistá láska od srdca, lebo rozum pohltí všetko čo je mimo neho. Dokonca ani ľudia, ktorí sami seba označujú za empatických, nemusia konať srdcom. Pretože, vedia veci zdôvodniť, vysvetliť, objasniť, ale nejde z nich skutočná láska, ale len rozumné slová. Kto chce zistiť, či koná srdcom, nech sa zamyslí. Napríklad nad tým, ako sa cítil, keď bol za...