O Čchi-kungu

Začala som nedávno. Cvičiť čchi-kung. Ale tá krátka doba, ktorá uplynula od prvej hodiny, mi stačila na to, aby som vedela, že som našla čo som hľadala. Pretože ja som už dlhšie naozaj hľadala. Hľadala som seba, hľadala som uplatnenie, hľadala som radosť, spokojnosť a spôsob ako byť zdravšia. Nie som vytrvalec v športoch. Skúšala som sporadicky cvičiť, aby som mala lepší pocit zo seba. Ale vždy to bolo málo na to, aby som vytrvala. Časom, keď začalo moje hľadanie prinášať nejaké výsledky, ukázalo sa, že pri činnosti, ktorú som si ja zvolila, za tú čo ma napĺňa by som potrebovala viac energie. Nebola som chorá, nemala som nejaké vážne zdravotné problémy, skrátka som len dostala typ od jedného človeka. Vyskúšaj toto. Nejaký čchi-kung, alebo čo. Vtedy som nevedela, čo to je, ani som si to nepozrela na internete. Len som išla, a aj som zablúdila a skoro som neprišla na cvičenie. Ale nejaká sila ma tam doviedla. Skrátka to bola správna voľba. Pre mňa. Lebo som to vyskúšala, lebo som hľadala. Seba. Dala som tomu šancu. Spoznala som rôznych ľudí, veľa nových ľudí, úplne iných ako som poznala dovtedy. Veci sa začali meniť, moje myslenie sa začalo meniť. Nie je to o lietaní v oblakoch. Čchi-kung je dokonalé cvičenie. Prináša veľa energie, cez jemné, pomalé pohyby. Chápem, dnešná doba je taká- rýchla a tvrdá. Ľudia si myslia, že keď ich šport nebolí, keď sa nerozbijú na šrot, alebo nemajú po cvičení mokré tričko, že necvičili. Že nič nerobili. Cvičiť a potom padnúť mŕtvy. Je to pre mňa absurdné. Pretože ja si myslím, že keď cvičím, má mi to energiu doplniť, nie odobrať. Možno sa mýlim, možno to ľuďom energiu dáva, v tom prípade ok, je to tak ako má byť. Druhá vec, ktorá ľudí dokáže nalákať, je rýchlosť a akčnosť pohybu, dravosť a dynamika. Hlavne nespomaliť, hlavne nezastaviť. Hm. Čo ale robíme stále v živote? Naháňame sa neustále, pachtíme sa za všetkým, ponáhľame sa a popri tom všetkom aj zabúdame dýchať. Rýchlo, rýchlo, rýchlo a potom zase dokola. Život je o rovnováhe, príroda nám to ukazuje, naše zdravie nám to ukazuje. Keď je niečo príliš rýchle, potrebujeme spomaliť. Potrebujeme protipól. Lebo ak nespomalíme, tie stopky sa objavia samé. A nie vždy sa nám páčia, je to choroba, zápcha na ceste, úraz, pokazené auto... No my nevieme spomaliť, nedáme tomu ani šancu, pretože si myslíme, že nám niečo utečie. Spomaliť seba a spomaliť svoj život. To  je to najťažšie. Mnohí to chceme, ale nevieme ako na to. Nevieme ako to ovplyvniť, ako to dosiahnuť. Je to o tej šanci. Priniesť si pokoj do života. Pomalosť, ale plnosť. Plnosť prežitku v okamihu života. Takže ak máte pocit, že by ste to možno vedeli vydržať, spomaliť svoj život aspoň na 60 min, ideálne na 90 :) vyskúšajte cvičiť čchi-kung. Možno Vás nepustí, ako mňa nepustil. Možno budete sklamaní, možno budete frflať, že je príliš pomalý. Príliš nudný. Ale možno sa to semienko ujme, niekde vo Vašej duši. A tá zatúži užiť si trochu pokoja, v hektickom a rýchlom svete. Lebo tá chvíľa bude patriť len Vám a nikomu inému. Ako často si ju venujete? Stačí to len skúsiť a možno sa naučíte...... spomaliť.