Prečo sa nám to deje

Ak ste človek vyrovnaný, spokojný, veselý, šťastný, tento článok sa Vás netýka.
Ak máte pocit, že Vám chcú ublížiť, že všetko sa deje proti Vám, že sa Vám nič nedarí, že Vás nič neteší a nikto Vás nemá rád, ľahko sa dáte vyviezť z miery a stále o niečom premýšľate, potom sa môžete dozvedieť prečo je to tak, a ako to urobiť, aby to tak nebolo.
Naše pocity:
  1. Nikto ma nemá rád
Položili ste si niekedy otázku, či máte radi Vy ostatných? Či máte radi seba? Ak nie spýtajte sa. Aká je odpoveď?
Obyčajne to, čo vysielame  aj dostaneme. Ak máme pocit, že nás nikto nemá rád, je to tak preto, lebo podobne pôsobíme aj my na ostatných ľudí. Koľko lásky vysielame, toľko dostávame. A to množstvo je priamo úmerné láske, ktorú venujeme sebe. Ak sa nemáme radi, nemôžme mať skutočne radi ani nikoho iného. Ak si aj myslíme, že je to láska, ide vlastne len o závislosť na druhom človeku. Na potrebe buď niekoho vlastniť, alebo byť vlastnený niekým iným. Ale toto sa nevolá láska a treba sa to naučiť identifikovať.
  1. Vytáča ma moje okolie
Čím Vás vytáča? Kladú na Vás priveľké nároky? Sú s Vami nespokojní? Prečo sa to deje?
Tento pocit je obyčajne vyvolaný tým, že cítime vnútorne tlak z vonkajšieho okolia. Stáva sa to vtedy, ak sami nie sme schopní zmeny, resp. nejakého ďalšieho zásadného kroku v našom živote. Potom sa to začne diať mimo nás, a to tak, že nás začne tlačiť okolie. Mali by sme si uvedomiť, že to nie je preto, že by ich to tešilo, alebo bavilo. Deje sa to mimovoľne. Je to pre nás odkaz, že máme niečo zmeniť. Zmeniť to, čo nás vytáča. Alebo je to teória zrkadla, zase vidíme vo svojom okolí svoje vlastné nedostatky o ktorých ale nevieme a okolie nám ich iba zrkadlí. Ukazuje nám akí sme my sami.
  1. Myslia si o mne niečo, čo nie je pravda
Ako viete čo si o Vás ľudia myslia. Spýtali ste sa ich na to?  Je to realita, ktorú ste sa dozvedeli, alebo sú to len Vaše dohady?
Ľudská predstavivosť nemá hranice. Dokážeme si predstaviť čokoľvek. Naše predstavy o dianí okolo nás, ale vychádzajú z nášho vnútorného nastavenia. Nemajú so skutočnosťou nič spoločné. Sú to naše vlastné dohady, ktoré sú výsledkom toho, čo si myslíme sami o sebe. Zvlášť keď ide o negatívne tvrdenia. Vieme byť na seba veľmi zlí, preto aj predstava čo si o nás myslí okolie, bude presne takáto. Ak chceme naozaj vedieť čo si o nás druhí myslia, treba sa len spýtať. Komunikácia je základ vzťahu, akéhokoľvek.
  1. Nikdy to nezvládnem, neviem čo mám robiť
A skúsili ste to zvládnuť? Alebo si to len myslíte? Našli ste odvahu?
Už ste sa o to pokúsili, keď toto tvrdíte. Ak nie, treba sa zamyslieť prečo ste sa nepokúsili. Zrejme máte podvedomý strach. Vy to ale strachom nenazývate pretože neviete, že sa to tak volá. Nazývate to neschopnosť, alebo opatrnosť, alebo len nechcete riskovať. Kto neriskuje nežije. Prišli sme sem aby sme žili. Takže ak nežijete, nemôžte sa cítiť dobre. Lebo vnútorne zápasíte sami so sebou. Veci sú často krát jednoducho riešiteľné, stačí sa nebáť a urobiť prvý krok.
  1. Táto práca/ vzťah ma nebaví/nenapĺňa
Pokúsili ste sa urobiť nejakú zmenu? Spravili ste niečo preto, aby sa to zmenilo?
Predpokladám, že si myslíte, že je to Váš osud a musíte to zvládnuť a odtrpieť. To ale nie je pravda. Ak trpíme pre niečo, čo dokážeme zmeniť, je to len výhovorka. Je to preto, lebo sa opäť a zas bojíme zmeny. Bojíme sa riskovať to, že nám bude lepšie?? Nie je to absurdné? Nikto nemá trpieť. Cieľom života je žiť v harmónii. Ak chceme žiť v harmónii so sebou samým, nemôžme dobrovoľne trpieť. Ani v práci ani vo vzťahu.
  1. Moje deti ma neberú vážne
Viete, že deti sú ako náš odraz v zrkadle? A ako vážne beriete Vaše deti Vy sami?
Ak nie sme dôslední vo výchove, deti nám to vrátia. Nebudú nás počúvať , lebo budú vedieť, že to nemyslíme vážne. Oni to cítia, majú na to senzory. Ak neberieme vážne deti, ak im neveríme, je veľmi pravdepodobné, že neveríme ani sebe. Podceňujeme sa, nie sme si istí sami sebou. Nevážime si seba, nemáme sa radi.
  1. Moje deti sú stále choré
Viete, že tak, ako sa my cítime psychicky sa môže prejaviť u detí ako choroba?
Nahradiť partnera dieťaťom je tá najľahšia vec v nefunkčnom vzťahu. Lebo dieťa nás miluje a urobí pre nás všetko, obetuje sa pre nás. Ale koľko to asi vydrží? Predsa len jeho energia nemusí zvládať nároky, zvlášť keď je smerovaná nesprávnym smerom. Potom príde choroba, alebo vyčerpanie. V inom prípade choré dieťa predstavuje prostriedok, ako dať rodičov dokopy. Pretože keď je choré, rodičia musia spolupracovať. Dieťa urobí pre Vás všetko.
  1. Moje dieťa neposlúcha, odvráva, hádže sa o zem a pod.
Zamysleli ste sa nad tým čo mu chýba? Čo Vám ukazuje?
Takéto prejavy u dieťaťa súvisia s Vašim vnútorným naladením. Ak sa to deje, zamerajte pozornosť na seba. Ste šťastní? Asi nie, pretože dieťa cíti vašu frustráciu a upriamuje Vašu pozornosť na seba. Ukazuje Vám, ako ste na tom. Ak ste smutní, Vaše dieťa plače. Ak ste nešťastní, Vaše dieťa je hyperaktívne, má problémy v škole. Problém ale je, že si toto rodičia nedávajú dokopy so sebou samými. Je čas popracovať na vzťahu.
  1. Ten človek je otrasný, neviem ako sa môže chovať tak ako sa chová
Spýtali ste sa seba, prečo Vám to tak vadí? Prečo sa Vás jeho správanie tak dotýka?
Ľudia čo nám vadia, nám vadia preto, lebo v ich správaní je niečo, čo sami pred sebou nechceme priznať, ale je to v nás skryté. Sú to naše tiene, naše zlé stránky. Pripustime si, že sme to my, prijmime svoje zlé vlastnosti a zaručene sa nás už nič podobné nedotkne. Nemôžme si myslieť, že sme dokonalí. Máme svoje životné úlohy a tie sa musíme naučiť. Ale predtým ich musíme identifikovať. V tom nám pomáhajú práve títo "priatelia".
  1. Nemajú o mňa záujem, radšej ostanem bokom
Naozaj Vám to povedali? Skúsili ste sa pridať? Urobili ste niečo aby sa to zmenilo?
Zase ide o predstavivosť. Keď máme pocit, že niekam nepatríme bez toho aby nám to niekto naozaj povedal, mali by sme rozmýšľať ako prijímame ostatných ľudí my. Sme priateľskí? Sme úprimní v tomto postoji? To čo vyžarujeme, to aj dostaneme. A energia nikdy neklame. Ak máte pocit, že niekam nepatríte, je to preto, že ani Vy neprijímate ostatných. Žijete v izolovanom svete plnom predstáv, ktoré Vás zožierajú a trápite sa. Veď je všetko také jasné. Pravda je taká, že málokedy je niečo také ako sa na prvý pohľad zdá. Podceňovanie a nedostatok sebalásky pôsobí na okolie ako odmietanie. V skutočnosti odmietate seba a ľudia Vám to len ukazujú.
  1. Všetko na mňa padá, mám toho strašne veľa, nič nestíham
A aká je Vaša priorita? Zamysleli ste sa nad tým? Čo sa deje práve teraz?
Viete že žijete v budúcnosti? Spomaliť, spomaliť a ešte raz spomaliť. Stále sa pozeráte dopredu, ale nežijete tu a teraz. Neviete si začleniť veci, neviete sa uvoľniť. Treba si priznať čo je dôležité, a vybrať si. Nič nám neutečie. Alebo nám utečie celý život, je to len uhol pohľadu. Čo si zvolíme?
  1. Mám často úraz, alebo nehody
Ste spokojní vo svojom živote?
Ak sa nám dejú úrazy a nehody, je už doba na zmenu naozaj nevyhnutná. Ak nám to začína Vesmír ukazovať takto, treba urýchlene niečo urobiť. Zmeniť to, čo je patologické. V tomto stave diania, to už musíte veľmi dobre vedieť, čo to je. Teraz už doslova zvoní na poplach. Nečakajte a začnite riešiť to, čo Vás trápi. Vy vo svojom vnútri viete, čo to je. Vaše podvedomie Vám už dlho našepkáva, že to ako žijete nie je správne. Odhodlajte sa na zmenu, čím skôr.
  1. Trpím rôznymi chorobami, stále mám zdravotné problémy
Ako je na tom Vaša psychika? Žijete spokojný život?
Choroby na fyzickej úrovni, sú prejavom nespracovaných psychických tráum. V prvej fáze máme smutnú náladu, neskôr sme skleslí, potom príde depresia a v ďalšej fáze už bolesti chrbta, krížov a vlastne čohokoľvek na tele. Riešenie nespočíva v chodení po lekároch a užívaní liekov. Ale v ozdravení Vašej psychiky cestou pochopenia a prijatia toho, čo nemáme spracované. Zároveň pri nízkej energii, ktorá je dôsledkom strachov, vznikajú na energetických dráhach blokády, ktoré sú príčinou zdravotných problémov na jednotlivých úsekoch tela.

Toto je ale veľmi stručný prehľad pocitov a ich príčin. Samozrejme, že každý sme iný a skutočné dôvody vychádzajú vždy od konkrétnej osoby. Ale princípy sa nemenia. Sú ľahko identifikovateľné, len sa treba naučiť pozerať sa správnym spôsobom na to, čo sa nám deje a prečo sa nám to deje. 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O Čchi-kungu

Začala som nedávno. Cvičiť čchi-kung. Ale tá krátka doba, ktorá uplynula od prvej hodiny, mi stačila na to, aby som vedela, že som našla čo som hľadala. Pretože ja som už dlhšie naozaj hľadala. Hľadala som seba, hľadala som uplatnenie, hľadala som radosť, spokojnosť a spôsob ako byť zdravšia. Nie som vytrvalec v športoch. Skúšala som sporadicky cvičiť, aby som mala lepší pocit zo seba. Ale vždy to bolo málo na to, aby som vytrvala. Časom, keď začalo moje hľadanie prinášať nejaké výsledky, ukázalo sa, že pri činnosti, ktorú som si ja zvolila, za tú čo ma napĺňa by som potrebovala viac energie. Nebola som chorá, nemala som nejaké vážne zdravotné problémy, skrátka som len dostala typ od jedného človeka. Vyskúšaj toto. Nejaký čchi-kung, alebo čo. Vtedy som nevedela, čo to je, ani som si to nepozrela na internete. Len som išla, a aj som zablúdila a skoro som neprišla na cvičenie. Ale nejaká sila ma tam doviedla. Skrátka to bola správna voľba. Pre mňa. Lebo som to vyskúšala, lebo som hľadal...
Čítať ďalej

O dvoch slovách

Zrkadlo sem, zrkadlo tam, učiteľ sem, učiteľ tam, tisíc krát napísané, tisíc krát povedané, tisíc krát nepochopené. A z filozofie sa stáva klišé. Je to dnes taká doba, je to súčasť života mnohých ľudí. Chceme a potrebujeme sa meniť. Čítame knihy, veeeľa kníh, a potom si myslíme, že zrazu rozumieme, zrazu vieme. A už sa nemusíme učiť, už nemusíme nič robiť, lebo sme tí, ktorí už vedia, a začnú učiť ďalších. Zo žiaka sa stáva učiteľ. Takto to chodí. Ale tento "učiteľ" je sám stále len žiakom, no on to nevie, lebo on už vie. Zábavné je toto písanie :). Čo je ale pointa? Pointa spočíva v tom, že používať silné slová naprázdno, nemá žiadnu váhu, nemá to energiu. Orientovať sa na dva populárne výrazy je zavádzajúce. Vlastne odvádzajúce. Pretože nechtiac presmerovávame pozornosť od nás samých, na zrkadlo alebo učiteľa. Potom riešime prečo je ten, alebo onen človek v jednej, alebo druhej role. O čo jemu ide, čo nám on ukazuje. Vidíme už len jeho, nie seba. Lebo jeho sme identifikova...
Čítať ďalej

Ako vieme, že konáme srdcom?

Často sa hovorí o tom, ako je dôležité dať do všetkého čo robíme srdce. Myslím, že môže byť niekedy ťažké indikovať či sa to tak naozaj deje, alebo nie. Sme o tom, že konáme srdcom presvedčení, no aj napriek tomu sa nám akosi nedarí byť spokojní. A nevieme pochopiť prečo, veď sa snažíme, makáme, my to chceme a veľmi. Až tak veľmi, že dokážeme čo to aj obetovať. Prečo by tam potom nemalo byť srdce, veď to nejde dohromady, to je logické. Treba si uvedomiť, že aj keď sú srdce a mozog  od seba len pár centimetrov, v skutočnosti sú na míle vzdialené. V podstate o sebe ani moc nevedia, možno tušia. Preto tam kde je rozum a silná túžba nemôže byť čistá láska od srdca, lebo rozum pohltí všetko čo je mimo neho. Dokonca ani ľudia, ktorí sami seba označujú za empatických, nemusia konať srdcom. Pretože, vedia veci zdôvodniť, vysvetliť, objasniť, ale nejde z nich skutočná láska, ale len rozumné slová. Kto chce zistiť, či koná srdcom, nech sa zamyslí. Napríklad nad tým, ako sa cítil, keď bol za...
Čítať ďalej