Ako vieme, že konáme srdcom?

Často sa hovorí o tom, ako je dôležité dať do všetkého čo robíme srdce. Myslím, že môže byť niekedy ťažké indikovať či sa to tak naozaj deje, alebo nie. Sme o tom, že konáme srdcom presvedčení, no aj napriek tomu sa nám akosi nedarí byť spokojní. A nevieme pochopiť prečo, veď sa snažíme, makáme, my to chceme a veľmi. Až tak veľmi, že dokážeme čo to aj obetovať. Prečo by tam potom nemalo byť srdce, veď to nejde dohromady, to je logické. Treba si uvedomiť, že aj keď sú srdce a mozog  od seba len pár centimetrov, v skutočnosti sú na míle vzdialené. V podstate o sebe ani moc nevedia, možno tušia. Preto tam kde je rozum a silná túžba nemôže byť čistá láska od srdca, lebo rozum pohltí všetko čo je mimo neho. Dokonca ani ľudia, ktorí sami seba označujú za empatických, nemusia konať srdcom. Pretože, vedia veci zdôvodniť, vysvetliť, objasniť, ale nejde z nich skutočná láska, ale len rozumné slová. Kto chce zistiť, či koná srdcom, nech sa zamyslí. Napríklad nad tým, ako sa cítil, keď bol zamilovaný. Priemerný zamilovaný človek, je v čase zamilovanosti v stave pretrvávajúcej eufórie a dobrej nálady. Nerieši nič iné, len si užíva život s milovanou osobou. Niekedy nemusí jesť, ani spať, bežné potreby ho vlastne ani moc nezaujímajú. Je spokojný, lieta 10 centimetrov nad zemou a je šťastný. Vyzerá ako blázon, alebo ako malé dieťa. Srdce mu bije skoro stále dosť nahlas, tak, že ho počujú aj tí čo stoja vedľa a ešte sa mu aj podlamujú kolená. Cítite sa tak, keď hovoríte, že robíte veci s láskou? Odpovedať si môže každý sám.