Mám sa rád

Myšlienky prichádzajú tak, ako ich ľudia potrebujú. Preto sa budem možno opakovať, ale toto je nevyčerpateľná téma. Ak chceme zmeniť svoj život k lepšiemu, máme pocit, že sa nám nič nedarí, alebo len nie sme s niečím spokojní, treba porozmýšľať nad vetou, ktorá je síce prvá v rade najdôležitejších, ale väčšinou paradoxne posledná ktorú riešime. Taká jednoduchá otázka nasmerovaná na seba, mám sa rád? Aj ja som sa pýtala, respektíve sa ma pýtali kedysi iní ľudia, a ja som ani len netušila čo sa ma vlastne pýtajú. Ja som nevedela čo odo mňa chcú, čo tým myslia. Taká jednoduchá otázka. Ale keď to nemáte, je to pre Vás niečo absolútne abstraktné. Vy neviete, čo sa za tou vetou skrýva. Pretože to nepoznáte, a nikdy ste voči sebe takto neuvažovali. Lebo ste si to nedovolili, možno ste sa báli, alebo Vás to ani nenapadlo.

Mať sa rád je vo svojej podstate istý druh egoizmu. Nehovorím o tom egoizme, ktorý zvykneme odsudzovať a  považujeme ho za niečo, čo je škodlivé. Hovorím o nasmerovaní, alebo uprednostňovaní svojich pocitov a potrieb nad potreby ostatných. Ale čo je dôležité, vždy po hranicu, kde začína sloboda druhého človeka. Tú prirodzene ohľaduplnú. Ťažšie to majú ľudia, ktorí sú empatickí. Bohužiaľ vďaka úžasnej vlastnosti ako je empatia, dokážu svoje potreby odsunúť úplne, sú pre nich nepodstatné, nedôležité. Toto je ale veľká škoda. Neuvedomujú si, že keď nedávajú lásku  sebe, ich schopnosť empatie nie je skutočná. Je to len určitý spôsob zotrvávania pri človeku, ktorý nás potrebuje, spôsobom, ako nám to on určuje. Pomáhať a zdieľať navzájom pocity je úžasná vec, ale na prvom mieste sme vždy sami. Pomáhať bez sebaochrany je deštruktívne, aj keď to tak nemusí vyzerať.

Je to tak, že sme to my ako jednotlivci a raz ostaneme len sami so sebou. A ak sa nebudeme zameriavať na seba a učiť sa sebaláske pokiaľ je čas, môže sa stať, že raz bude neskoro. Ostaneme sami so sebou a prepadneme depresii, lebo nám bude chýbať barlička v podobe tých, s ktorými sme kedysi trávili čas. A nebudeme vedieť čo a prečo sa nám to deje.

Iné je to s ľuďmi, ktorí sú doslova egoisti a uprednostňujú svoj názor, postoj a všetko pred potrebami ostatných. Prekračujú hranice iného človeka a aj keď možno nechcene,  manipulujú. To je extrémny postoj, ale ten nemá zo sebaláskou nič spoločné. Chceme či nie, ideálne je spojiť tieto dva modely zdravý empatizmus + zdravý egoizmus a dostaneme to, čo je prospešné pre nás, ale aj pre naše okolie.Stav mám sa rád, je celkom vyhranený postoj. Keď ho človek začne aplikovať, okolie, ktoré na to nebolo zvyknuté môže byť zaskočené. Človek začne robiť veci, ktoré sa zdajú ostatným nezmyselné. Napríklad, prestane byť stále k dispozícii, začne hovoriť, alebo presadzovať svoje názory, postoje, pocity, ktoré sa nemusia zhodovať s tým čo očakávajú ostatní, na čo ale boli zvyknutí. Je to odvážne mať sa rád. Vyžaduje to veľa odvahy, lebo očakávania okolia sú také vysoké. A vy zrazu jedného pekného dňa poviete, nie! Toto ja neurobím, lebo mne to tak nevyhovuje, pre mňa to nie je dobré, ja to urobím inak a po svojom. Presne to je sebaláska. Bola nám ukradnutá len preto, aby sme sa naučili nepresadzovať svoje potreby, aby sme boli negatívni, aby sme boli stále nespokojní. Človek, ktorý sa má rád, si dovolí všetky spôsoby správania. Dovolí si nahnevať sa, dovolí si odmietnuť, dovolí si oponovať, povedať svoj názor, ísť vlastnou cestou, povedať nie. Je stotožnený so svojim konaním, prijíma svoje omyly, ktoré ale nenazýva omylmi, ale skúsenosťami. Prijíma svoje nedostatky, nerieši ich, nesnaží sa niekomu zapáčiť, nepotrebuje sa na nikoho podobať, chce byť taký aký je, bez pocitu previnilosti. Je spokojný sám so sebou, bez toho aby obmedzoval, alebo obťažoval niekoho iného. Má rad seba a preto dokáže mať rád aj ostatných, nezištne a čisto. Keď sa nemáme radi, nemôžme rozdávať lásku ani ostatným. Táto energia, ktorú v sebe nemáme pre seba, tam nemôže byť ani pre nikoho ďalšieho, pretože my sme tí prví v poradí, ktorým je určená. Toto si treba uvedomiť. Ak tu chceme byť pre ostatných, musíme tu byť v prvom rade sami pre seba. Majme odvahu robiť veci tak, aby sme necítili voči sebe výčitky. Lebo len vtedy si budeme istí, že konáme v súlade so svojou dušou. A to je to hlavné, nie?