O srdci

Moje srdce je také dôverčivé, až je to smiešne. Nerieši či je to správne, nerieši či je to dobré. Či je to bezpečné. Niekedy nie je, niekedy sa sklame. Ale jemu to nevadí. Až sa sama čudujem. Kde sa to berie v ňom. Toľko lásky, čo som netušila, že je tam. Neviem prečo, stále verí ľuďom, že dokážu veľké veci, aj keď to tak nevyzerá a iní by to vzdali. Som šťastná s ním, že má toľko dôvery v ľudí naokolo, čo nevedia. A robí si so mnou čo chce, ono určuje môj smer, moju cestu, je ako strelka na kompase. Nedá sa uniknúť ani zísť z cesty. Lebo tlačí ma do toho, čoho sa sama bojím. A je to také dojímavé a čisté. Lebo je to zo srdca a to sa nedá oklamať rozumom. Nikdy to nevzdá, aj keď sa zase popáli . Aj keď to vie, nič nie je prekážka, poučí sa niekedy? Zdá sa že nie, lebo je vytrvalé a verí že všetko sa dá zmeniť- k lepšiemu. Moje srdce to nikdy nevzdá. Aj keď ublížené mu bude dozaista. A rozum mu bude dohovárať, a nebude to chápať. Prečo ide s kožou na trh. Lebo to tak cíti, napriek rizikám či prinesie mu to radosť, alebo plač.  Tak rozmýšľa moje srdce. Čo s ním? Len vďačná mu môžem byť. Za jeho odvahu. A za lásku.