Čo som si vypočula
Malý brat hovorí
veľkej sestre:
On : "Ty seš
hezká"
Ona: "Ty seš
hezkej"
On: "Ty seš
hezká"
Ona: "Ale
maminka je hezčí než já. Maminka je nejhezčí ze všech."
Ticho.
Ona: "Rodiče
jsou nejdúležitejší. Rodiče jsouvúbec ti nejdúležitejší ze všech. Rodiče,
prarodiče a praprarodiče."
Ticho.
Potom ako sa
dovedeli, že v Taliansku sa hovorí po taliansky.
Ona a on: " Já
se chci naučit po anglicky, nemecky, po italsky, po indiánsky."
Rodičia sedeli s
nimi pri jednom stole, ale ani jeden tam vtedy vlastne nebol. Asi ani nepočuli
svoje deti o čom sa bavia. Ale ja som ich počula, tie múdre deti. Bolo to
krásne a smutné, pretože som vedela, že ich rodičia ich nepočujú a možno ani
nevidia.
Stretli sme sa ešte
raz. Detičky držali maminku, každé za jednu ruku a ponáhľali sa od zmrzliny, a
večernej zábavy, lebo ako povedala maminka " Tatínek má fotbálek a nesmí
ho zmeškat" Tatínek išiel pár krokov za nimi s mobilom pri uchu a zase niečo
riešil.
Ešteže má maminka
pri sebe tie ochranné dušičky, čo ju stále budú za tú ruku držať, až pokial sa
tatínek jedného dňa nezobudí. Ktovie, či sa to niekedy stane. Budem im všetkým
držať palce.
Komentáre
Zverejnenie komentára