Čo som si vypočula

Malý brat hovorí veľkej sestre:
On : "Ty seš hezká"
Ona: "Ty seš hezkej"
On: "Ty seš hezká"
Ona: "Ale maminka je hezčí než já. Maminka je nejhezčí ze všech."
Ticho.
Ona: "Rodiče jsou nejdúležitejší. Rodiče jsouvúbec ti nejdúležitejší ze všech. Rodiče, prarodiče a praprarodiče."
Ticho.
Potom ako sa dovedeli, že v Taliansku sa hovorí po taliansky.
Ona a on: " Já se chci naučit po anglicky, nemecky, po italsky, po indiánsky."

Rodičia sedeli s nimi pri jednom stole, ale ani jeden tam vtedy vlastne nebol. Asi ani nepočuli svoje deti o čom sa bavia. Ale ja som ich počula, tie múdre deti. Bolo to krásne a smutné, pretože som vedela, že ich rodičia ich nepočujú a možno ani nevidia.
Stretli sme sa ešte raz. Detičky držali maminku, každé za jednu ruku a ponáhľali sa od zmrzliny, a večernej zábavy, lebo ako povedala maminka " Tatínek má fotbálek a nesmí ho zmeškat" Tatínek išiel pár krokov za nimi s mobilom pri uchu a zase niečo riešil.

Ešteže má maminka pri sebe tie ochranné dušičky, čo ju stále budú za tú ruku držať, až pokial sa tatínek jedného dňa nezobudí. Ktovie, či sa to niekedy stane. Budem im všetkým držať palce.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O Čchi-kungu

O dvoch slovách

Ako vieme, že konáme srdcom?