Dráčik

Keď som bola malá, mala som veľmi rada rozprávky o dráčikovi. Bol to dráčik prirodzene chŕliaci oheň, ale on sa rozhodol, že bude požiarnikom. Tak som mala niekedy pocit, že neznášal ten svoj oheň. Vždy na úvod si povedal, že chce byť požiarnikom a potom sa ním aj na malú chvíľu stal, ale keď v ňom zahorela vášeň, vždy všetko svojím ohňom spálil, aj keď sa snažil akokoľvek. Skrátka sa mu byť požiarnikom darilo len na polovicu, pretože sa mu nedarilo nechŕliť oheň.
Môžme sa stať čím chceme, ale nikdy nemôžme potlačiť svoju prirodzenosť. Naša podstata, to čím sme, čo máme v sebe, tam vždy bude a bude sa chcieť prejavovať. A jednoznačne sa aj prejavuje a to práve vo chvíľach najväčšej vášne.
Preto, ak náhodou stále neviete, kým ste, sledujte seba v čase keď sa zapálite, keď zapálite oheň vo svojom srdci. Kedy sa to deje, čo to vo Vás vyvolalo, čo Vám ho zapálilo. Môže to byť čokoľvek. A potom sledujte, čo Vám Váš oheň hasí, kedy a čo robíte automaticky, bez záujmu, bez vášne. Sú tieto dve strany kompatibilné, dopĺňajú sa navzájom, alebo sa potláčajú? Ak robím prácu, ktorú milujem ale ide mi na nervy, že sa musím zaoberať papierovačkami okolo daní.. je to v poriadku, pretože bez jedného, by nebolo druhé. Ale to čo ma nebaví, nebudem podporovať energeticky, proste len urobím čo treba, lebo MUSÍM, aby som MOHOL- robiť to, čo ma baví.
Môže byť dráčik požiarnikom?

Ja myslím, že môže. Ale pod podmienkou, že nikdy nezabudne na to, že je drak a že jeho podstatou je oheň. Pretože keď bude ten svoj oheň podporovať, používať a milovať, dokáže všetko čo len bude chcieť a môže byť aj požiarnikom :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O Čchi-kungu

O dvoch slovách

Ako vieme, že konáme srdcom?