Krátka rozprávka

Maj ma rada, povedala tichým hláskom už tisíci krát. No nepočul ju nik, ani včera, ani dnes. Sedí v kúte schúlená, hlavu má sklonenú, už ani nedýcha. Nikto o ňu nestojí. Chcela by sa hrať, ale zabávať sa, to vraj nie je to pravé, včera jej to opäť povedali. Treba brať veci seriózne, zarábať peniaze, riešiť vážne veci, hádať sa, hnevať sa, klamať, kričať.. Na zábavu nie je čas. Nik o nej nevie, netušia, že je smutná a stratená, tam kdesi hlboko. Zabudnutá, sama. Myslela si, že život bude zábava, smiech, radosť, láska, tak jej to ukázali. Tešila sa na všetko, preto sem prišla, aby si to užila. Niekedy dávno to tak bolo, ale dnes už sme dospelí, vraj nemáme čas. A jej hlások je taký slabý, nikto ho nepočuje. Maj ma rada, opäť dnes opakuje a čaká už roky. Na ten deň, keď to bude cítiť. Stále dúfa, stále verí, že slnko zasvieti na jej tvár a vyčarí úsmev. Je to príbeh jednej malej osôbky, ktorá sa skrýva v každom z nás. Každý deň sa ozývajú, ale počuje ich niekto? Začnime už dnes. Počúvať a pýtať sa, po čom túži a čo si želá- dieťa v nás.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O Čchi-kungu

O dvoch slovách

Ako vieme, že konáme srdcom?