Neviem prečo

Stalo sa mi to dva krát na úrade práce. Prvý krát, keď som povedala, že nemôžem robiť na plný úväzok, pretože sa potrebujem starať aj o rodinu a druhý krát keď som povedala, čo je moja zatiaľ vízia do budúcna. Pani sa ma opýtala na dve asi pre ňu veľmi dôležité otázky. Koľko mám detí v prvom prípade a koľko mám rokov v druhom prípade. V prvom prípade spochybnila, že sa mám starať o rodinu, veď deti sú už veľké = samostatné. V druhom prípade, spochybnila možnosť, že človek v mojom veku stále nie je tam kde má byť už dávno. Takže premýšľam o tom. Starať sa o rodinu, nemá v očiach úradov žiadnu, alebo minimálnu cenu a výška veku rozhoduje o všetkom. Smutné takéto rozmýšľanie.
Preto chcem odkázať vedeniu akémukoľvek a čohokoľvek, že ja som 100% presvedčená o správnosti svojho postoja, že si ho nenechám spochybniť ani vyvrátiť a už vôbec sa nedám tlačiť niekam kde nechcem byť. Vlastne som len chcela napísať, že pokiaľ človek uznáva skutočné  hodnoty, pred vymyslenými pravidlami, považujú ho často za divného. Ale ja považuje za divných práve ich. Reakciu k odpovedi koľko mám rokov by som si na budúce želala odpoveď, že je to skvelé že už viem čo chcem robiť, veď mi to trvalo 20 rokov, kým som to konečne našla. Hodnota človeka nie je daná vekom, počtom detí, majetkom, alebo niečím čo je v bežnom živote viditeľné ako prvé. Hodnota človeka je daná jeho vlastným poznaním a jeho vlastným uvedomením. Ak na to niekto príde skôr je to skvelé ak na to príde neskôr je to skvelé tiež, ak na to príde v sedemdesiatke, je to úžasné a ak na to nepríde ani do konca života, vtedy je to škoda, ale šanca príde znovu. Rebelantstvo formou iných odpovedí, ako od Vás očakávajú, je tým prvým a najľahším vyjadrením vlastného postoja. Neriešme čo si o nás druhí pomyslia, zaoberajme sa len tým, čo si o sebe potom myslíme my sami. Ak sme spokojní so svojim výkonom, tak je všetko v najlepšom poriadku. Ak máme pochybnosti, niečo sme mali povedať, alebo urobiť inak. Správnu reakciu je v našom vnútri vždy cítiť ako spokojnosť so sebou samým. Bezvýhradne. Bez sebaobviňovania, bez výčitiek. Aj za cenu, že vyzeráme ako blázni, alebo divne. Tak nech, ja budem rada takto divná.




Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O Čchi-kungu

Začala som nedávno. Cvičiť čchi-kung. Ale tá krátka doba, ktorá uplynula od prvej hodiny, mi stačila na to, aby som vedela, že som našla čo som hľadala. Pretože ja som už dlhšie naozaj hľadala. Hľadala som seba, hľadala som uplatnenie, hľadala som radosť, spokojnosť a spôsob ako byť zdravšia. Nie som vytrvalec v športoch. Skúšala som sporadicky cvičiť, aby som mala lepší pocit zo seba. Ale vždy to bolo málo na to, aby som vytrvala. Časom, keď začalo moje hľadanie prinášať nejaké výsledky, ukázalo sa, že pri činnosti, ktorú som si ja zvolila, za tú čo ma napĺňa by som potrebovala viac energie. Nebola som chorá, nemala som nejaké vážne zdravotné problémy, skrátka som len dostala typ od jedného človeka. Vyskúšaj toto. Nejaký čchi-kung, alebo čo. Vtedy som nevedela, čo to je, ani som si to nepozrela na internete. Len som išla, a aj som zablúdila a skoro som neprišla na cvičenie. Ale nejaká sila ma tam doviedla. Skrátka to bola správna voľba. Pre mňa. Lebo som to vyskúšala, lebo som hľadal...
Čítať ďalej

O dvoch slovách

Zrkadlo sem, zrkadlo tam, učiteľ sem, učiteľ tam, tisíc krát napísané, tisíc krát povedané, tisíc krát nepochopené. A z filozofie sa stáva klišé. Je to dnes taká doba, je to súčasť života mnohých ľudí. Chceme a potrebujeme sa meniť. Čítame knihy, veeeľa kníh, a potom si myslíme, že zrazu rozumieme, zrazu vieme. A už sa nemusíme učiť, už nemusíme nič robiť, lebo sme tí, ktorí už vedia, a začnú učiť ďalších. Zo žiaka sa stáva učiteľ. Takto to chodí. Ale tento "učiteľ" je sám stále len žiakom, no on to nevie, lebo on už vie. Zábavné je toto písanie :). Čo je ale pointa? Pointa spočíva v tom, že používať silné slová naprázdno, nemá žiadnu váhu, nemá to energiu. Orientovať sa na dva populárne výrazy je zavádzajúce. Vlastne odvádzajúce. Pretože nechtiac presmerovávame pozornosť od nás samých, na zrkadlo alebo učiteľa. Potom riešime prečo je ten, alebo onen človek v jednej, alebo druhej role. O čo jemu ide, čo nám on ukazuje. Vidíme už len jeho, nie seba. Lebo jeho sme identifikova...
Čítať ďalej

Ako vieme, že konáme srdcom?

Často sa hovorí o tom, ako je dôležité dať do všetkého čo robíme srdce. Myslím, že môže byť niekedy ťažké indikovať či sa to tak naozaj deje, alebo nie. Sme o tom, že konáme srdcom presvedčení, no aj napriek tomu sa nám akosi nedarí byť spokojní. A nevieme pochopiť prečo, veď sa snažíme, makáme, my to chceme a veľmi. Až tak veľmi, že dokážeme čo to aj obetovať. Prečo by tam potom nemalo byť srdce, veď to nejde dohromady, to je logické. Treba si uvedomiť, že aj keď sú srdce a mozog  od seba len pár centimetrov, v skutočnosti sú na míle vzdialené. V podstate o sebe ani moc nevedia, možno tušia. Preto tam kde je rozum a silná túžba nemôže byť čistá láska od srdca, lebo rozum pohltí všetko čo je mimo neho. Dokonca ani ľudia, ktorí sami seba označujú za empatických, nemusia konať srdcom. Pretože, vedia veci zdôvodniť, vysvetliť, objasniť, ale nejde z nich skutočná láska, ale len rozumné slová. Kto chce zistiť, či koná srdcom, nech sa zamyslí. Napríklad nad tým, ako sa cítil, keď bol za...
Čítať ďalej