O deťoch- záchrancoch

Dnešné deti sú iné. Hovorí sa o tom veľa. Prichádzajú hlavne do rodín, kde je nutné zmeniť zaužívané generačné modely, ktoré nie sú zdravé. Tieto deti sa vyznačujú tým, že ich reakcie na rôzne udalosti sú často krát očami rodičov hodnotené ako prehnané. Sú veľmi citlivé. Na všetko, čo sa okolo nich deje, hlavne na záležitosti týkajúce sa ich najbližšej rodiny. Veľmi intenzívne vnímajú každú krivdu. Majú o nás strach. Stále nás kútikom oka pozorujú. Keď zídeme s cesty, dajú nám to vedieť. Plačom, krikom. Chcú aby sme otvorili oči. Oni prišli aby nám v tom pomohli. Aby nám ukázali, kto sme. My rodičia to ale častokrát, a povedala by som že takmer stále, prehliadame. Potom nevieme čo sa deje. Pozerajme sa na deti inak. Aspoň to prosím Vás skúsme. Hľadajme v ich správaní odkazy pre nás, lebo sú tam. Tieto deti majú vysokú emočnú inteligenciu. Sú neskutočne silné, ale aj neskutočne citlivé. Nie sú takí ako sme my. Ale sú takí, akí sme boli keď sme boli malí. Majú entuziazmus a neutíchajúcu nádej. Nádej, že sa im podarí nás zachrániť. Ak máte doma také dieťa, začnite pozorovať jeho reakcie. Všímajte si ako sa správa, keď ste v kľude, spokojní a šťastní a ako sa správa keď sa hneváte, kričíte, alebo sa hádate s partnerom. Nemusí sa to ukázať hneď. Reakcia na takúto udalosť môže prísť o pár dní, ale verte, že príde. Vtedy sa zamyslite, čo sa udialo, že je vaše dieťa z ničoho nič podráždené, uplakané, alebo choré. Hlavne prosím Vás nehovorte, že sa s Vami háda, alebo kričí, preto, lebo je také. Ono nám len ukazuje, akí sme my sami. Je to naše zrkadlo. Keď kričíme na neho a ono na nás, pozeráme sa do zrkadla! Keď sme smutní a ono plače- pozeráme sa do zrkadla. Vždy je to náš odraz. Vnímajme to. Počúvajme čo cítime vo svojom srdci, keď sa toto deje, majme oči otvorené, majme myseľ otvorenú. Ak nám dieťa naznačuje, čo by rado robilo, alebo čo zase nie, počúvajme ho. Tieto deti majú v sebe naozaj veľmi veľa. To čo mi hľadáme, na čo prichádzame krkolomne, alebo aj nie, s tým sa oni narodili a je to ich bežná realita. Je to ich vnímanie sveta. Ako sa vedia tešiť, ako sa vedia čudovať, ako sa vedia s nami trpezlivo rozprávať. Pokladajú nám často krát smiešne, obyčajné otázky, ale to sú práve tie, nad ktorými mi dospelí už nerozmýšľame, lebo nemáme čas. Sledujme deti, každú ich reakciu, lebo aj oni sledujú nás, a k tomu všetkému nám bezhranične dôverujú. A dôverujú hlavne sebe. Teraz je to ich prirodzenosť. Neoberme ich o ňu. Lebo to je práve jeden z najväčších problémov, ak nie najväčší nás dospelých. Sebadôvera. Čo myslíte, kedy sme o ňu prišli. Kto nás o ňu obral. Boli to práve dospelí, keď sme my boli deti. Vidíte tú súvislosť? Tú postupnosť? Stále to pokračuje, po generáciách sa to prenáša. Ale teraz máme šancu to meniť a prerušiť to, čo je nezdravé. Naše deti majú šancu byť skvelými dospelými, keď budeme mať my, otvorené oči. Len ich prosím vnímajme srdcom, nie rozumom. Možno to bude na začiatku ťažšie, ale výsledky prídu, to spoznáte sami. Lebo Vaše dieťa bude spokojné a šťastné, pretože Vy budete spokojní a šťastní. Nemeňme naše deti na nás, oni sú oni, nemajú byť nami. Tento svet má byť lepší, nemá sa prepadať do väčšej tmy ako je teraz. Oni prišli aby ho cez nás zachránili. Berme to ako najdôležitejšiu úlohu nášho rodičovského poslania. Verte, že ak začnete vnímať Vaše dieťa inými očami, život sa Vám otočí a hlava sa Vám zatočí.... od šťastia :)