O kritizovaní

My ľudia sme zvláštni. Jedna vlastnosť, ktorá nám je blízka, je schopnosť neustále sa sťažovať a kritizovať. Všimli ste si, že keď je človek nahnevaný, vyletia z neho slová, ktoré neskôr berie späť. Hanbí sa za ne? Poprie ich, vraj to bolo v afekte. Pravdou však je, že práve toto sú tie pravdivé slová, ktoré nám o človeku povedia viac, povedia nám, kto je a čo v ňom je. Aj vo víne je pravda ako sa hovorí, vtedy sa človek tiež veľa dozvie. Povedať pravdu, vyžaduje odvahu, alebo afekt, alebo alkohol :). Ľudia bežne nehovoria, to čo naozaj cítia. Vyjadriť pravdu okrem odvahy vyžaduje aj prevzatie zodpovednosti za svoje slová. Veľa ľudí ale nechce byť zodpovední, niesť zodpovednosť je riziko. Bojíme sa, že sa obráti niečo, alebo niekto proti nám? Keby sme vedeli hovoriť pravdu, keby sme komunikovali, nemuseli by sme si často krát komplikovať život. Veci by sa vyriešili hneď a v kľude. Vesmír nám pomáha afektom a hnevom dať najavo svoje názory, a naučiť sa prevziať zodpovednosť- povinne. My to potrebujeme pre seba, potrebujeme komunikovať o veciach čo nás trápia. Máme v sebe hnev a tajíme to, úspešne sa skrývame za falošný úsmev. Pravda ale vyjde von, skôr či neskôr. Objaví sa na plno, pred nami aj pred inými. A vtedy nás to začne mrzieť, lebo sme to celé nemali pod kontrolou. Pravdu treba hovoriť, aj to ako sa cítime. Pomôže to nám, ale môže to pomôcť aj niekomu inému. Aj za cenu, že sa staneme nepopulárnymi. Zase je to o tom prekonať strach, apatiu, zariskovať. Nebáť sa a ísť s kožou na trh, veď hájime svoju dušu. Možno sa dozvieme niečo, čo zmení náš pohľad na vec, alebo sa naučíme niečo nové, alebo ukážeme cestu niekomu ďalšiemu.  Ak sme zvyknutí kritizovať, a kritiku aj vyjadríme, mali by sme byť pripravení ju obhájiť, zodpovedne. Kritizovanie bez názoru, je len prázdnou misou. Je fajn vyjadriť kritiku, ak je konštruktívna. Ak je len tliachaním do vetra, nemá žiadnu cenu. Ak nemáme čo povedať, radšej nehovorme. Ak nemáme čo povedať a napriek tomu kritizujeme, zamerajme pozornosť na seba. Odpoveď nájdeme v sebe. Kritika ktorá nie je konštruktívna, je kritika nás vlastných a hovorí nám o tom, že nie sme spokojní sami so sebou. Preto si premyslime,  čo a či vôbec budeme kritizovať, aby sa to zrkadlo neotočilo práve na nás. Zvládli by sme to? 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O Čchi-kungu

Začala som nedávno. Cvičiť čchi-kung. Ale tá krátka doba, ktorá uplynula od prvej hodiny, mi stačila na to, aby som vedela, že som našla čo som hľadala. Pretože ja som už dlhšie naozaj hľadala. Hľadala som seba, hľadala som uplatnenie, hľadala som radosť, spokojnosť a spôsob ako byť zdravšia. Nie som vytrvalec v športoch. Skúšala som sporadicky cvičiť, aby som mala lepší pocit zo seba. Ale vždy to bolo málo na to, aby som vytrvala. Časom, keď začalo moje hľadanie prinášať nejaké výsledky, ukázalo sa, že pri činnosti, ktorú som si ja zvolila, za tú čo ma napĺňa by som potrebovala viac energie. Nebola som chorá, nemala som nejaké vážne zdravotné problémy, skrátka som len dostala typ od jedného človeka. Vyskúšaj toto. Nejaký čchi-kung, alebo čo. Vtedy som nevedela, čo to je, ani som si to nepozrela na internete. Len som išla, a aj som zablúdila a skoro som neprišla na cvičenie. Ale nejaká sila ma tam doviedla. Skrátka to bola správna voľba. Pre mňa. Lebo som to vyskúšala, lebo som hľadal...
Čítať ďalej

O dvoch slovách

Zrkadlo sem, zrkadlo tam, učiteľ sem, učiteľ tam, tisíc krát napísané, tisíc krát povedané, tisíc krát nepochopené. A z filozofie sa stáva klišé. Je to dnes taká doba, je to súčasť života mnohých ľudí. Chceme a potrebujeme sa meniť. Čítame knihy, veeeľa kníh, a potom si myslíme, že zrazu rozumieme, zrazu vieme. A už sa nemusíme učiť, už nemusíme nič robiť, lebo sme tí, ktorí už vedia, a začnú učiť ďalších. Zo žiaka sa stáva učiteľ. Takto to chodí. Ale tento "učiteľ" je sám stále len žiakom, no on to nevie, lebo on už vie. Zábavné je toto písanie :). Čo je ale pointa? Pointa spočíva v tom, že používať silné slová naprázdno, nemá žiadnu váhu, nemá to energiu. Orientovať sa na dva populárne výrazy je zavádzajúce. Vlastne odvádzajúce. Pretože nechtiac presmerovávame pozornosť od nás samých, na zrkadlo alebo učiteľa. Potom riešime prečo je ten, alebo onen človek v jednej, alebo druhej role. O čo jemu ide, čo nám on ukazuje. Vidíme už len jeho, nie seba. Lebo jeho sme identifikova...
Čítať ďalej

Ako vieme, že konáme srdcom?

Často sa hovorí o tom, ako je dôležité dať do všetkého čo robíme srdce. Myslím, že môže byť niekedy ťažké indikovať či sa to tak naozaj deje, alebo nie. Sme o tom, že konáme srdcom presvedčení, no aj napriek tomu sa nám akosi nedarí byť spokojní. A nevieme pochopiť prečo, veď sa snažíme, makáme, my to chceme a veľmi. Až tak veľmi, že dokážeme čo to aj obetovať. Prečo by tam potom nemalo byť srdce, veď to nejde dohromady, to je logické. Treba si uvedomiť, že aj keď sú srdce a mozog  od seba len pár centimetrov, v skutočnosti sú na míle vzdialené. V podstate o sebe ani moc nevedia, možno tušia. Preto tam kde je rozum a silná túžba nemôže byť čistá láska od srdca, lebo rozum pohltí všetko čo je mimo neho. Dokonca ani ľudia, ktorí sami seba označujú za empatických, nemusia konať srdcom. Pretože, vedia veci zdôvodniť, vysvetliť, objasniť, ale nejde z nich skutočná láska, ale len rozumné slová. Kto chce zistiť, či koná srdcom, nech sa zamyslí. Napríklad nad tým, ako sa cítil, keď bol za...
Čítať ďalej