O skromnosti

Sme zvláštni ľudia. Je takmer pravidlom, že keď máme polovicu chleba, chceli by sme mať radšej celý. Nie je pravidlom mať celý a polovicu rozdať, aj keby nám to stačilo, lebo viac nepotrebujeme. Je to smutné. Aj keď máme všetko čo potrebujeme, chceme ešte viac. Skromnosť je ohrozená vlastnosť, vyskytuje sa v malom množstve a vzácne. Žijeme často v blahobyte, v nadbytku, nechceme riskovať nedostatok. Nikdy nám nestačí to čo máme.  Kedysi sme toľko nemali a vedeli sme byť šťastní. Prečo zvyšujeme svoje nároky, čo nás k tomu vedie? Strach z nedostatku? Sme málo vďační za svoje šťastie, za svoje životy. Vymýšľame si tisíc nezmyselných dôvodov, prečo by sme mali mať viac ako máme. Postavme sa pred človeka čo trpí hladom a nemá domov a povedzme, že máme málo. Kto to dokáže?  Pozrime sa okolo seba a buďme vďační za všetko. Skúsme sa podeliť o šťastie a rozdať čo nepotrebujeme. Začnime sa učiť byť skromnejší. Nehovorím, že máme opustiť svoje štandardy, len rozmýšľajme, či sa treba ešte pachtiť za tým, čo ešte nemáme. Je to vidina, čo nás odvádza on nás samotných. Majetok, prebytok, maskuje skutočné hodnoty. Cítiš sa zle? Ok, kúpim ti teda čo si zaželáš, pre pár minút "šťastia". Ale svoj čas ti nevenujem, ten je nezaplatiteľný. Žiadame stále viac, ako kompenzáciu za nedostatok, ktorý vzniká na inej úrovni ako je hmotná úroveň. Sme pomýlení, lebo sa nám poplietli ľudské- pravé priority. Čím viac sme pomýlení, tým nezmyselnejšie a náročnejšie budú naše požiadavky. Vieme len brať, ale dávame? Nezištne, z čistého srdca, len tak z lásky? Premýšľajme pred tým ako budeme zase viac a viac žiadať , či toto je to, čo naozaj potrebujeme. Či sme lásku, priateľstvo, pozornosť, nežnosť nenahradili za niečo čo sa dá kúpiť za peniaze. Stáva sa mi pravidelne, keď sme niekde ubytovaní, máme vždy menšiu izbu ako všetci ostatní. Niekedy ma to štvalo. Teraz sa smejem. Je to tak, že nepotrebujeme viac. Dostaneme presne to, čo potrebujeme. Lebo máme všetko. Máme jeden druhého, lásku a vzájomnú pozornosť. Aká je teda odpoveď na otázku, prečo chceme viac ako potrebujeme? Pretože si myslíme, že si tým vykompenzujeme to, čo nám chýba. 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O Čchi-kungu

Začala som nedávno. Cvičiť čchi-kung. Ale tá krátka doba, ktorá uplynula od prvej hodiny, mi stačila na to, aby som vedela, že som našla čo som hľadala. Pretože ja som už dlhšie naozaj hľadala. Hľadala som seba, hľadala som uplatnenie, hľadala som radosť, spokojnosť a spôsob ako byť zdravšia. Nie som vytrvalec v športoch. Skúšala som sporadicky cvičiť, aby som mala lepší pocit zo seba. Ale vždy to bolo málo na to, aby som vytrvala. Časom, keď začalo moje hľadanie prinášať nejaké výsledky, ukázalo sa, že pri činnosti, ktorú som si ja zvolila, za tú čo ma napĺňa by som potrebovala viac energie. Nebola som chorá, nemala som nejaké vážne zdravotné problémy, skrátka som len dostala typ od jedného človeka. Vyskúšaj toto. Nejaký čchi-kung, alebo čo. Vtedy som nevedela, čo to je, ani som si to nepozrela na internete. Len som išla, a aj som zablúdila a skoro som neprišla na cvičenie. Ale nejaká sila ma tam doviedla. Skrátka to bola správna voľba. Pre mňa. Lebo som to vyskúšala, lebo som hľadal...
Čítať ďalej

O dvoch slovách

Zrkadlo sem, zrkadlo tam, učiteľ sem, učiteľ tam, tisíc krát napísané, tisíc krát povedané, tisíc krát nepochopené. A z filozofie sa stáva klišé. Je to dnes taká doba, je to súčasť života mnohých ľudí. Chceme a potrebujeme sa meniť. Čítame knihy, veeeľa kníh, a potom si myslíme, že zrazu rozumieme, zrazu vieme. A už sa nemusíme učiť, už nemusíme nič robiť, lebo sme tí, ktorí už vedia, a začnú učiť ďalších. Zo žiaka sa stáva učiteľ. Takto to chodí. Ale tento "učiteľ" je sám stále len žiakom, no on to nevie, lebo on už vie. Zábavné je toto písanie :). Čo je ale pointa? Pointa spočíva v tom, že používať silné slová naprázdno, nemá žiadnu váhu, nemá to energiu. Orientovať sa na dva populárne výrazy je zavádzajúce. Vlastne odvádzajúce. Pretože nechtiac presmerovávame pozornosť od nás samých, na zrkadlo alebo učiteľa. Potom riešime prečo je ten, alebo onen človek v jednej, alebo druhej role. O čo jemu ide, čo nám on ukazuje. Vidíme už len jeho, nie seba. Lebo jeho sme identifikova...
Čítať ďalej

Ako vieme, že konáme srdcom?

Často sa hovorí o tom, ako je dôležité dať do všetkého čo robíme srdce. Myslím, že môže byť niekedy ťažké indikovať či sa to tak naozaj deje, alebo nie. Sme o tom, že konáme srdcom presvedčení, no aj napriek tomu sa nám akosi nedarí byť spokojní. A nevieme pochopiť prečo, veď sa snažíme, makáme, my to chceme a veľmi. Až tak veľmi, že dokážeme čo to aj obetovať. Prečo by tam potom nemalo byť srdce, veď to nejde dohromady, to je logické. Treba si uvedomiť, že aj keď sú srdce a mozog  od seba len pár centimetrov, v skutočnosti sú na míle vzdialené. V podstate o sebe ani moc nevedia, možno tušia. Preto tam kde je rozum a silná túžba nemôže byť čistá láska od srdca, lebo rozum pohltí všetko čo je mimo neho. Dokonca ani ľudia, ktorí sami seba označujú za empatických, nemusia konať srdcom. Pretože, vedia veci zdôvodniť, vysvetliť, objasniť, ale nejde z nich skutočná láska, ale len rozumné slová. Kto chce zistiť, či koná srdcom, nech sa zamyslí. Napríklad nad tým, ako sa cítil, keď bol za...
Čítať ďalej