O tetovaní

Včera pri tetovaní sme si debatovali s taterom o veciach medzi nebom a zemou a bolo to fajn, až na tú miestami neznesiteľnú bolesť. 
Hľadala som intuitívne človeka, čo mi sadne a stalo sa. 
Páčilo sa mi ako rozprával, že tetovanie je rituál, že to má hĺbku a bolesť treba cítiť, aby človek vedel, že sa to deje. Celé mi to zapadá. Naučili sme sa necítiť a bolesť, smútok, emócie potláčať. Ani nevieme, že ich máme. Vôbec si ich často krát neuvedomujeme, lebo tak nás to naučili. 
Motív, ja som si myslela, že musí byť na celý život, ale on mi povedal, že si myslí, že je to niečo, čo nám bude pripomínať práve to obdobie, ktorým prechádzame- bude to spomienka. Áno, o to viac som si uvedomila, že to, čo považujem za prelomové obdobie v mojom živote, je práve toto obdobie a že mi stojí za to, si ho pripomínať ..kedykoľvek. A že prídu ďalšie prelomové obdobia? Možno áno, to teraz len tuším, a či budem mať potrebu si ich zaznamenať? To ešte neviem, možno...
Slová a kresby sú len symboly. Nikto iný ako človek čo ich nosí nemôže vedieť, aký majú pre toho človeka význam. Nie je možné, aby to pochopili, nedá sa to. Ak je tam hĺbka, nemá význam nikomu vysvetľovať, čo za tým je. Ale sú blízky ľudia, ktorí vedia a to je fajn 
Nie každý takto uvažuje, kto sa dáva tetovať. Je to každého vec ako a prečo to urobí, ja to neriešim. Je mi to jedno. Starám sa o seba.
Snažím sa vnímať signály tela. Na začiatku som si všimla, že sa len jemne chveje, lebo sa snaží vyrovnávať hladinu stresových hormónov. Ku koncu, keď už toho bolo veľa, sa to chvenie menilo na celkom výrazné trasenie a vtedy som už vedela, že stačí, no zároveň to bolo priamo úmerné bolesti, ktorú som cítila. Mám úžasne múdre telo, je to dar. Vždy som ho mala počúvať, ale vtedy som tomu ešte nerozumela. Teraz už áno. Registruje všetko. Od stresu, cez strach, bolesť, smútok, hnev, radosť..
Má schopnosť vyrovnávať všetky negatívne záležitosti, čo cezo mňa prechádzajú. Dokáže sa vyrovnať aj s tetovaním. Pretože je to moja voľba a ono to akceptuje a tiež si to správne nadávkuje. Musím ho len počúvať, aby sme boli v súlade. 
Výsledkom súladu ducha a tela je harmónia človeka. 
Divokosť na tele, divokosť v srdci..a prečo nie, keď to tak človek cíti 
Rovnováha, často hovoríme "ty si taký vyrovnaný človek" 
Vieme vôbec čo tým myslíme, zase sú to len slová, ale kam až ide ich význam?
Som v harmónii so svojim tetovaním aj keď si na seba zvykáme, lebo je nové a ja moc novosti nemusím. Ale zvykám si aj teraz a viem že to bude super. Pre mňa 


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O Čchi-kungu

Začala som nedávno. Cvičiť čchi-kung. Ale tá krátka doba, ktorá uplynula od prvej hodiny, mi stačila na to, aby som vedela, že som našla čo som hľadala. Pretože ja som už dlhšie naozaj hľadala. Hľadala som seba, hľadala som uplatnenie, hľadala som radosť, spokojnosť a spôsob ako byť zdravšia. Nie som vytrvalec v športoch. Skúšala som sporadicky cvičiť, aby som mala lepší pocit zo seba. Ale vždy to bolo málo na to, aby som vytrvala. Časom, keď začalo moje hľadanie prinášať nejaké výsledky, ukázalo sa, že pri činnosti, ktorú som si ja zvolila, za tú čo ma napĺňa by som potrebovala viac energie. Nebola som chorá, nemala som nejaké vážne zdravotné problémy, skrátka som len dostala typ od jedného človeka. Vyskúšaj toto. Nejaký čchi-kung, alebo čo. Vtedy som nevedela, čo to je, ani som si to nepozrela na internete. Len som išla, a aj som zablúdila a skoro som neprišla na cvičenie. Ale nejaká sila ma tam doviedla. Skrátka to bola správna voľba. Pre mňa. Lebo som to vyskúšala, lebo som hľadal...
Čítať ďalej

O dvoch slovách

Zrkadlo sem, zrkadlo tam, učiteľ sem, učiteľ tam, tisíc krát napísané, tisíc krát povedané, tisíc krát nepochopené. A z filozofie sa stáva klišé. Je to dnes taká doba, je to súčasť života mnohých ľudí. Chceme a potrebujeme sa meniť. Čítame knihy, veeeľa kníh, a potom si myslíme, že zrazu rozumieme, zrazu vieme. A už sa nemusíme učiť, už nemusíme nič robiť, lebo sme tí, ktorí už vedia, a začnú učiť ďalších. Zo žiaka sa stáva učiteľ. Takto to chodí. Ale tento "učiteľ" je sám stále len žiakom, no on to nevie, lebo on už vie. Zábavné je toto písanie :). Čo je ale pointa? Pointa spočíva v tom, že používať silné slová naprázdno, nemá žiadnu váhu, nemá to energiu. Orientovať sa na dva populárne výrazy je zavádzajúce. Vlastne odvádzajúce. Pretože nechtiac presmerovávame pozornosť od nás samých, na zrkadlo alebo učiteľa. Potom riešime prečo je ten, alebo onen človek v jednej, alebo druhej role. O čo jemu ide, čo nám on ukazuje. Vidíme už len jeho, nie seba. Lebo jeho sme identifikova...
Čítať ďalej

Ako vieme, že konáme srdcom?

Často sa hovorí o tom, ako je dôležité dať do všetkého čo robíme srdce. Myslím, že môže byť niekedy ťažké indikovať či sa to tak naozaj deje, alebo nie. Sme o tom, že konáme srdcom presvedčení, no aj napriek tomu sa nám akosi nedarí byť spokojní. A nevieme pochopiť prečo, veď sa snažíme, makáme, my to chceme a veľmi. Až tak veľmi, že dokážeme čo to aj obetovať. Prečo by tam potom nemalo byť srdce, veď to nejde dohromady, to je logické. Treba si uvedomiť, že aj keď sú srdce a mozog  od seba len pár centimetrov, v skutočnosti sú na míle vzdialené. V podstate o sebe ani moc nevedia, možno tušia. Preto tam kde je rozum a silná túžba nemôže byť čistá láska od srdca, lebo rozum pohltí všetko čo je mimo neho. Dokonca ani ľudia, ktorí sami seba označujú za empatických, nemusia konať srdcom. Pretože, vedia veci zdôvodniť, vysvetliť, objasniť, ale nejde z nich skutočná láska, ale len rozumné slová. Kto chce zistiť, či koná srdcom, nech sa zamyslí. Napríklad nad tým, ako sa cítil, keď bol za...
Čítať ďalej