Príbeh o pizzérii

Bola raz jedna rodinná pizzeria. Existovala už niekoľko generácií a fungovala spokojne aj keď zisk nebol vždy vysoký, ale spolu zvládali prekonať aj ťažšie chvíle. Jedného dňa nastúpila do tejto pizzerie mladá čašníčka. Spočiatku sa neprejavovala aktívne. Rodina jej častokrát pomohla, napríklad keď mala  problémy a nevedela sa s nimi vysporiadať sama. Pizzeria si žila vlastným životom ale časy prosperity sa začali meniť a pizzeria mala menšie zisky. Nechodilo toľko klientov ako kedysi, dokonca mali problém sa uživiť a v najhlbšom vnútri možno aj padla myšlienka rodinný podnik zavrieť. Nikdy sa to ale nestalo, pretože sa v rámci rodiny vždy našiel niekto kto potiahol aj ostatných, v tom bola ich sila. Paradoxne práve v tomto období sa novej čašníčke darilo. Netušila čo sa deje na pozadí, keďže nikto sa netváril nešťastne natoľko aby sa dalo odhaliť, že majú nejaké problémy. A preto, keďže bola plná nápadov a entuziazmu, a svojim spôsobom chcela byť ešte užitočnejšia, prišla so zlepšovacím návrhom. Navrhla pizzerii s mnohogeneračnou históriou, aby prestali piecť len pizzu, a začala variť jedlá od výmyslu sveta, akékoľvek, lebo vieme, je ich veľa. Majitelia sa nad jej návrhom začudovali a začali sa o ňom baviť. Celý život boli hrdí na svoj podnik, na tradíciu, ktorá vyšla z rodinnej súdržnosti, a dnes sa reálne bavili o tom, že začnú variť čínu! Absurdná predstava, nie? Nikto o to nestál, vedeli, že to nechcú, no napriek tomu im jedna čašníčka dokázala vsadiť chrobáka do hlavy. Ona v skutočnosti nebola obyčajná čašníčka, povedzme, že bola tajná agentka. Preto tajná, lebo tieto čašníčky svoju identitu nikdy neprezrádzajú. Ich úlohou je rozkolísať postavenie ostatných práve v dobe, keď sami o sebe najviac pochybujú, v čase keď nejde všetko podľa plánu. Pretože vtedy sú ľudia zraniteľnejší ako inokedy, a nie je ťažké ich spochybniť a presvedčiť o čomkoľvek. Ešte jedna vec je dôležitá, a to tá, že takáto čašníčka vôbec netuší, že je agentka. Ona len robí niečo o čom je presvedčená, že je správne, pretože sama má tak nastavené hodnoty. Svoje vlastné. Ak príde z nápadom variť v pizzerii čínu, je to len preto, lebo nepozná hodnotu rodiny a tradície. Ak by poznala musela by vedieť, že tieto dve veci sú pre ľudí viac ako peniaze. Pretože samotná pizzeria by bez tohto spojenia nikdy nebola vznikla, nikdy by neprekonala malé, stredné, veľké problémy. Zosypala by sa hneď na začiatku pri prvom. Ale aby sme čašníčke nekrivdili, ona má aj ďalšiu skrytú úlohu, ktorá vychádza vlastne z tej prvej. Ona spôsobí to, že si majitelia podniku po rokoch môžu uvedomiť svoju hodnotu a pripomenúť si kto vlastne sú. Je to veľká vec, pripomínať si kto sme. Aké máme hodnoty, základy, koľko sme toho zvládli, len preto, že sme boli verní tomu čo nás sformovalo. Ak máme silný základ, nespochybní nás v ňom nič. Čašníčka príde len preto, aby nám to svojim absurdným nápadom pripomenula. Rozlišujme tieto znamenia, naučme sa ich vnímať. Keď ich správne nepochopíme dostanú nás na kolená veľmi ľahko. Bola by škoda variť čínu v pizzerii s mnohoročnou tradíciou, nie? Nikto by to nepochopil, už by to neboli oni. Tradícia by ľahla prachom a začalo by sa meniť všetko. Ľudské hodnoty, tie pravé by vystriedala vidina vyššieho zisku, pizzeria by možno prosperovala, ale nikto by už nemal na nikoho čas. Pretože majitelia by boli nútení nepretržite pracovať, alebo pizzeriu viezť, a neustále by sa pachtili za peniazmi. Bol by to koniec rodiny a tradície.

Strážme si svoje pizzerie a nedovoľme čašníčkam, aby nás presvedčili. Skôr im v duchu poďakujme, za tú možnosť nájsť odvahu ostať sami sebou.