Rozhodnite sa sami

Noo, keďže nesledujem správy a nečítam ani noviny, nenarazila som na túto záležitosť sama, ale mi o tom povedali známi.
Na Slovensku vraj prebieha masívna kampaň zameraná proti alternatívnej medicíne, homeopatii, dnes bol v Sme článok namierený proti TČM.
Môj názor je takýto a mám potrebu sa vyjadriť.
Chcela by som, želám si to, aby si každý človek uvedomil, že on sám má možnosť voľby, či sa rozhodne pre ten, alebo iný spôsob liečby a starostlivosti o zdravie. To je prvá vec.
Druhá vec je, a jednoducho to musím napísať, že, FARMACEUTICKÝ PRIEMYSEL, ktorý dlhodobo ťaží z chorôb ľudí a profituje z nich, sa chytá takýchto praktík práve z dôvodu odchodu zrejme veľkého počtu ľudí do alternatívnych vôd. Jednoducho je to predsmrtný záchvev lodi, čo sa veľmi pomaly potápa, alebo sa len začne potápať, ale to vedia oni, ako to je.
Chcela by som, želám si, aby sa ľudia nedali týmito článkami a rôznymi pokusmi o spochybnenie viery v alternatívne postupy, ktorým veria, zneistiť. Verte svojmu telu, verte tomu čo Vám hovorí a verte tomu čo Vám pomáha. Neverte tomu, čo len prekryje bolesť, potlačí prejavy a tvári sa to, ale len chvíľu, že máte po probléme. Je to len náplasť na ranu, ktorá pod tou náplasťou stále mokvá. Všetky reklamy na lieky ktorými nám masírujú mozgy...veď je to také čitateľné. Oni musia človeka neustále udržiavať v strehu, čo keby...a hlavne v strachu, čo keby... Hlavne buďte pripravení, majte doma arzenál liekov na všetko, keď nebude fungovať jeden, nasadíte iný..Možnosti sú rozsiahle, nekonečné.
Áno, všetko je postavené na strachu a zastrašovaní. Na predstave choroby, na jej plánovaní. Strach je tá najnižšia energia, je to cesta negativity a pochopiteľne negatívneho myslenia, plánovanie si budúcnosti, v chorobe. Farmaceutické firmy ťažia zo strachu ľudí a profitujú z neho. Preto je jasné, že nemôže prestať, nemôžu prísť o istoty, o postavenie, moc, ktorú nad ľuďmi majú. A tak volia cestu spochybnenia toho, čoho sa vlastne oni boja najviac.
A čoho sa boja najviac? No predsa nás, nášho zdravého úsudku, rozumu a nášho srdca, ktoré nám vždy hovorí, čo máme robiť. A pokiaľ máme otvorenú myseľ, vieme ho aj počúvať.

Nedajme sa ovplyvniť. Sami rozhodujeme o sebe o svojom tele a zdraví.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O Čchi-kungu

Začala som nedávno. Cvičiť čchi-kung. Ale tá krátka doba, ktorá uplynula od prvej hodiny, mi stačila na to, aby som vedela, že som našla čo som hľadala. Pretože ja som už dlhšie naozaj hľadala. Hľadala som seba, hľadala som uplatnenie, hľadala som radosť, spokojnosť a spôsob ako byť zdravšia. Nie som vytrvalec v športoch. Skúšala som sporadicky cvičiť, aby som mala lepší pocit zo seba. Ale vždy to bolo málo na to, aby som vytrvala. Časom, keď začalo moje hľadanie prinášať nejaké výsledky, ukázalo sa, že pri činnosti, ktorú som si ja zvolila, za tú čo ma napĺňa by som potrebovala viac energie. Nebola som chorá, nemala som nejaké vážne zdravotné problémy, skrátka som len dostala typ od jedného človeka. Vyskúšaj toto. Nejaký čchi-kung, alebo čo. Vtedy som nevedela, čo to je, ani som si to nepozrela na internete. Len som išla, a aj som zablúdila a skoro som neprišla na cvičenie. Ale nejaká sila ma tam doviedla. Skrátka to bola správna voľba. Pre mňa. Lebo som to vyskúšala, lebo som hľadal...
Čítať ďalej

O dvoch slovách

Zrkadlo sem, zrkadlo tam, učiteľ sem, učiteľ tam, tisíc krát napísané, tisíc krát povedané, tisíc krát nepochopené. A z filozofie sa stáva klišé. Je to dnes taká doba, je to súčasť života mnohých ľudí. Chceme a potrebujeme sa meniť. Čítame knihy, veeeľa kníh, a potom si myslíme, že zrazu rozumieme, zrazu vieme. A už sa nemusíme učiť, už nemusíme nič robiť, lebo sme tí, ktorí už vedia, a začnú učiť ďalších. Zo žiaka sa stáva učiteľ. Takto to chodí. Ale tento "učiteľ" je sám stále len žiakom, no on to nevie, lebo on už vie. Zábavné je toto písanie :). Čo je ale pointa? Pointa spočíva v tom, že používať silné slová naprázdno, nemá žiadnu váhu, nemá to energiu. Orientovať sa na dva populárne výrazy je zavádzajúce. Vlastne odvádzajúce. Pretože nechtiac presmerovávame pozornosť od nás samých, na zrkadlo alebo učiteľa. Potom riešime prečo je ten, alebo onen človek v jednej, alebo druhej role. O čo jemu ide, čo nám on ukazuje. Vidíme už len jeho, nie seba. Lebo jeho sme identifikova...
Čítať ďalej

Ako vieme, že konáme srdcom?

Často sa hovorí o tom, ako je dôležité dať do všetkého čo robíme srdce. Myslím, že môže byť niekedy ťažké indikovať či sa to tak naozaj deje, alebo nie. Sme o tom, že konáme srdcom presvedčení, no aj napriek tomu sa nám akosi nedarí byť spokojní. A nevieme pochopiť prečo, veď sa snažíme, makáme, my to chceme a veľmi. Až tak veľmi, že dokážeme čo to aj obetovať. Prečo by tam potom nemalo byť srdce, veď to nejde dohromady, to je logické. Treba si uvedomiť, že aj keď sú srdce a mozog  od seba len pár centimetrov, v skutočnosti sú na míle vzdialené. V podstate o sebe ani moc nevedia, možno tušia. Preto tam kde je rozum a silná túžba nemôže byť čistá láska od srdca, lebo rozum pohltí všetko čo je mimo neho. Dokonca ani ľudia, ktorí sami seba označujú za empatických, nemusia konať srdcom. Pretože, vedia veci zdôvodniť, vysvetliť, objasniť, ale nejde z nich skutočná láska, ale len rozumné slová. Kto chce zistiť, či koná srdcom, nech sa zamyslí. Napríklad nad tým, ako sa cítil, keď bol za...
Čítať ďalej