Skrátka tak akurát

Pýtala som sa sama seba "Robím dosť? Učím sa dosť? Pomáham dosť?" . A potom prišla otázka "Koľko je dosť? Je dosť málo, alebo už veľa? Znie to zamotane. Ale prišla som na odpoveď. Ideál je skrátka "akurát" :-). Pre každého má to jeho "akurát" iný rozmer. Ako však spoznám, čo je akurát. Akurát je stred. Smerom k mínusu, je to málo. Viete, že Vám niečo chýba, aby ste boli spokojní. Smerom k plusu je to "akurát" už moc. Viete to podľa toho, že ste unavení, frustrovaní, nešťastní, smutní, preťažení… Navyše Vám to, čo už je za hranicou "akurát" spôsobuje aj fyzické problémy. Je to presne ako s jedlom. Keď mám ešte nejakú rezervu, zmestí sa aj malý dezertík, ktorý ma poteší a neublíži. Keď sa prejem, viem že je to už moc a vtedy mi je ťažko, nemôžem sa pohnúť ani nadýchnuť, je mi zle a bolí ma žalúdok. Nie je to tak náhodou paralela s bežným životom? Keď je niečoho moc…veď je to také isté…nemôžeme dýchať, nemáme čas na poriadny nádych. Nemôžme sa ale ani pohnúť vpred. Stojíme namieste. Pretože ďalej už nevládzeme… Byť v stave "akurát" nie je stagnácia. Je to rozvoj v stave pokoja. Byť spokojný a pokojný. Naša spoločnosť je založená na stave "dosť". Akurát nestačí. Koľko krát rodičia deťom povedia- nie si dosť dobrý na to a na to. 
Na nás ľudí je vyvíjaný neustály tlak robiť viac, kupovať viac, predávať viac, byť všetko viac… Keď budem mať v skriny päť kabátov, nebudem mať ani čas ich vynosiť, budú tam visieť a ja sa na ne len sem tam pozriem. Nebudú plniť svoju úlohu, účel pre ktorý boli vyrobené a ani jeden si neužijem. Všetkého okolo nás je dosť. A stále je nám to málo. Nám ľuďom. Keby sme všetci spoznali to svoje "akurát" bol by život na Zemi oveľa krajší pre všetkých. Stačí sa len rozhliadnuť v obchodoch, v nákupných centrách…Položiť si otázku na čo je toto všetko dobré, pre koho?? Veci, čo nemajú šancu sa predať a stále dokola prichádzajú nové a nové.
Každý si môže mieru svojho akurát stavu otestovať na sebe. Stačí sa pozrieť na to, ako sa cítim.

Či ako štvaná zver, alebo mám ešte priestor niečo pridať, alebo to mám.. skrátka tak akurát. 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O Čchi-kungu

Začala som nedávno. Cvičiť čchi-kung. Ale tá krátka doba, ktorá uplynula od prvej hodiny, mi stačila na to, aby som vedela, že som našla čo som hľadala. Pretože ja som už dlhšie naozaj hľadala. Hľadala som seba, hľadala som uplatnenie, hľadala som radosť, spokojnosť a spôsob ako byť zdravšia. Nie som vytrvalec v športoch. Skúšala som sporadicky cvičiť, aby som mala lepší pocit zo seba. Ale vždy to bolo málo na to, aby som vytrvala. Časom, keď začalo moje hľadanie prinášať nejaké výsledky, ukázalo sa, že pri činnosti, ktorú som si ja zvolila, za tú čo ma napĺňa by som potrebovala viac energie. Nebola som chorá, nemala som nejaké vážne zdravotné problémy, skrátka som len dostala typ od jedného človeka. Vyskúšaj toto. Nejaký čchi-kung, alebo čo. Vtedy som nevedela, čo to je, ani som si to nepozrela na internete. Len som išla, a aj som zablúdila a skoro som neprišla na cvičenie. Ale nejaká sila ma tam doviedla. Skrátka to bola správna voľba. Pre mňa. Lebo som to vyskúšala, lebo som hľadal...
Čítať ďalej

O dvoch slovách

Zrkadlo sem, zrkadlo tam, učiteľ sem, učiteľ tam, tisíc krát napísané, tisíc krát povedané, tisíc krát nepochopené. A z filozofie sa stáva klišé. Je to dnes taká doba, je to súčasť života mnohých ľudí. Chceme a potrebujeme sa meniť. Čítame knihy, veeeľa kníh, a potom si myslíme, že zrazu rozumieme, zrazu vieme. A už sa nemusíme učiť, už nemusíme nič robiť, lebo sme tí, ktorí už vedia, a začnú učiť ďalších. Zo žiaka sa stáva učiteľ. Takto to chodí. Ale tento "učiteľ" je sám stále len žiakom, no on to nevie, lebo on už vie. Zábavné je toto písanie :). Čo je ale pointa? Pointa spočíva v tom, že používať silné slová naprázdno, nemá žiadnu váhu, nemá to energiu. Orientovať sa na dva populárne výrazy je zavádzajúce. Vlastne odvádzajúce. Pretože nechtiac presmerovávame pozornosť od nás samých, na zrkadlo alebo učiteľa. Potom riešime prečo je ten, alebo onen človek v jednej, alebo druhej role. O čo jemu ide, čo nám on ukazuje. Vidíme už len jeho, nie seba. Lebo jeho sme identifikova...
Čítať ďalej

Ako vieme, že konáme srdcom?

Často sa hovorí o tom, ako je dôležité dať do všetkého čo robíme srdce. Myslím, že môže byť niekedy ťažké indikovať či sa to tak naozaj deje, alebo nie. Sme o tom, že konáme srdcom presvedčení, no aj napriek tomu sa nám akosi nedarí byť spokojní. A nevieme pochopiť prečo, veď sa snažíme, makáme, my to chceme a veľmi. Až tak veľmi, že dokážeme čo to aj obetovať. Prečo by tam potom nemalo byť srdce, veď to nejde dohromady, to je logické. Treba si uvedomiť, že aj keď sú srdce a mozog  od seba len pár centimetrov, v skutočnosti sú na míle vzdialené. V podstate o sebe ani moc nevedia, možno tušia. Preto tam kde je rozum a silná túžba nemôže byť čistá láska od srdca, lebo rozum pohltí všetko čo je mimo neho. Dokonca ani ľudia, ktorí sami seba označujú za empatických, nemusia konať srdcom. Pretože, vedia veci zdôvodniť, vysvetliť, objasniť, ale nejde z nich skutočná láska, ale len rozumné slová. Kto chce zistiť, či koná srdcom, nech sa zamyslí. Napríklad nad tým, ako sa cítil, keď bol za...
Čítať ďalej