Som nepoužiteľná

Pre tento štát, som ja konkrétne, nepoužiteľná. Zdá sa, že moje nároky sú také vysoké, že nie som hodna toho, aby mi štát preplácal zdravotné poistenie. Prečo? Pretože mám štyri absurdné požiadavky, ktoré prezentujem v rámci výberu zamestnania.

A  to sú:

1. Chcem prácu čo ma bude baviť a tešiť
2. Chcem mať dostatok času aby som sa mohla starať o rodinu a aby som mohla tráviť čas s rodinou
3. Chcem mať čas na svoje záujmy, písanie, čítanie, niekedy cvičenie
4. Chcem mať čas pomáhať ľuďom, aby boli šťastnejší, kľudne aj zadarmo, lebo ja viem že svoju odmenu raz dostanem

Toto sú štyri dôvody, prečo mi na úrade nenájdu prácu a prečo si budem to poistenie nakoniec musieť platiť sama. Lebo sú to presne tie dôvody, ktoré sú najmenej oceňované, nedôležité, nereálne a vôbec, koho to zaujíma, že vlastne nejaké predstavy mám.

Alebo som len ja divná? Nie, nie som. Len nechcem skrátka robiť to čo necítim, len preto, že to tak robia všetci ostatní, že je to prezentované ako normálne, a že je to podľa niekoho nutné, lebo inak sa to nedá. Dá sa to. A ja som sa rozhodla, že budem tá, ktorá im to ukáže a bude za divnú, za všetkých frustrovaných a trpiacich ľudí, ktorí robia veci, čo ich nebavia a potom sú nešťastní. A to až do takej miery, že končia ako pravidelní odberatelia liekov na ukľudnenie alebo trpia depresiou. Mám sa rada a ja toto sebe neurobím. Poznám vaše argumenty, že musíte žiť z niečoho, že nemáte na výber, že mne sa to hovorí. Lenže ja Vám hovorím, že s tým nesúhlasím. Ako to mám dokázať, že sa to dá aj inak, jedine tak, že môžem. Lebo ja som to pre tento život "vyhrala". Vyhrala som možnosť byť rebelom, ale preto aby som to mohla ukázať iným, aby to videli  a počuli tí ktorí tvrdia, že sa to nedá. A verte že to nie je ľahké, dobrovoľne sa prezentovať ako blázon. A cítiť ako Vám nikto neverí. Lebo je to nové, nie je to bežné, nie je to normálne? Ťažko sa mi niekedy žije s týmto poslaním. Verte, že dať si tabletku na ukľudnenie, keď Vás práca deprimuje, je niekedy ľahšie ako ísť proti prúdu. Sám a nepochopený. To je údelom rebelov už od počiatku sveta. Vždy to tak bolo. Dnes sa ale doba mení. Rebel je rebelom, pretože je sám a vyčnieva svojimi názormi, správaním, nad ostatných. Ja ale verím, že rebelantstvo časom zanikne. Lebo keď bude rebelom každý druhý, začne to byť väčšina. A to bude úspech. Keď ľudia začnú za svoje šťastie rebelovať, proti skostnatenému systému. Za seba, za svoju dušu a radosť zo života. Potom si povedia, že riskovať sa vyplatí. A to raz zistia. Ja tomu verím.