Úvaha na dnešný deň

Dnes sa mi podarilo zapliesť sa do jednej debaty na fb, keď som okomentovala jeden príspevok. Napísala som svoj názor. Keďže môj vnútorný hlas reaguje veľmi rýchlo, a kričí dostatočne hlasno, hneď som ho počula ako mi hovorí " počkaj si na reakciu bude tu rýchlo, no a nie je to pre teba moc dobré, že reaguješ, lebo toto sa ti nebude veľmi páčiť".

Samozrejme sa stalo presne to, čo sa malo stať. Reakcia na môj príspevok prišla, ale negatívna. Najprv sa mi zvyhol mierne, no viac tlak. Potom som začala byť zúfalá, pretože začalo byť jasné, že mi tí dotyční nerozumejú, mala som pocit, že rozprávame inou rečou. Nevedela som pochopiť, ako je možné, že osi niekto moju reakciu vysvetluje inak ako som ju ja predsa myslela.

Potom som sa začala analyzovať, ok, tak zober to tak, že ľudia nemusia rozmýšlať ako ty, čo ani nemôžu, ale, to mi nestačilo, veď presda nemôžem nechať veci nevysvetlené. Vnútorný hlas mi hovoril, aby som to už nechala, že to nemá význam, aby som sa nesnažila vysvetlovať, ved aj prečo, stálo by to za to? Za tým všetkým ale išlo, tak teraz si myslia, čo som ja za človeka- áno, prečo, riešim čo si o mne kto myslí, keď ho anoi nepoznám a on mňa a je to vôbec tak? Vyjadrila som názor, ostal nepochopený, a prečo sa cítim za to zle, že to niekto iný nepochopil? Čoho sa vlastne bojím, že ma tí ľudia nebudú mať radi, ale čo ma vlastne do toho, veď o ja mám svedomie čisté.

Je to moja téma, a možno aj Vaša, alebo ich. Brať veci osobne, niečo povedať a potom to zobrať späť, alebo sa obhajovať pred inými..

Zisťujem, čím viac vnímam iných ľudí, čím viac viem počúvať, ako málo si ľuadia dávajú priestor, ako sa nepočúvajú a nenechajú druhého ani dohovoriť. Nedokážu vnímať názor ako právo človeka na vyjadrenie, musia neustále hľadať chyby, kritzovať, hodnotiť, posudzovať, odsudzovať. Je veľmi ťažké vyjadrovať seba v takom svete. Chce to veľa odvahy a potom veľkú silu si to ustáť.

Neviem ako sm to dnes ustála ja, nezadalo sa na začiatku, že to dám, ale teraz mi je už fajn. Nemám zlý pocit zo seba, ani sa necítim vinná.

Mám okolo seba zopár ľudí, ktorí su majstri v konfrontácii. Zatiaľ čo mne už stúpa adrenalín, oni vedia s úžasným pokojom odpovedaťa vôbec nič sa ich nedotkne. To je pre mňa tiež umenie. Mám sa ešte veľa čo učiť, ale viem ktorí ľudia mi ukazujú ako na to, a tí ďalší mi len poskytujú príležitosti učiť sa. Myslím ale, že do tej poslednej skúšky mám ešte ďaleko. Ale zase na moj obhajobu :D draci by sa do konfrontácie aj tak nemali moc púšťať, pretože to od prirodzenosti nie je ich parketa, takže kto vie, možno sa to nenaučím nikdy, uvidíme.