Začni od znovu

Neverím, že píšem to čo som už pred pár minútami napísala. Pomyslela som si, že je to dobré, že by som to tak druhý x už nenapísala a zrazu to zmizlo z obrazovky.

Dnes som sa prebudila s myšlienkou o tvorení. Premýšľala som, že by som niečo vytvorila, ale v tom som sa začala na seba hnevať a pýtala som sa, prečo sa to stále opakuje, prečo stále musím niečo vymýšľať a aj tak stále nie som spokojná.

V tom momente mi prišla odpoveď " Pretože tvorenie, je žitie. Tvoriť znamená žiť. Mať pocit, že mi stále niečo chýba je motivácia a sila ísť dopredu a prinášať nové veci. Ak ako som často hovorila, prečo musím začínať stále od znovu?? A nevidela som, že len pokračujem v ceste. My ľudia máme neobmedzený potenciál tvorenia, preto každá myšlienka, ktorá prináša nápad, je hodná našej pozornosti a úspechu. 

Princíp tvorenia je v začiatkoch. Pretože tam máme vždy najväčšiu silu. Je to presne ako v prírode. Kedy má príroda najväčšiu silu? No predsa na jar, na začiatku svojho nového nikdy nekončiaceho kolobehu roka.

Je to dar stále začínať a tvoriť nové veci.

Ono vlastne tam ma to aj najviac vždy baví :). Dáva to zmysel.

No ešte jedna myšlienka mi prišla.

Bola o dvoch pojmoch, o dvoch tipoch ľudí. Duchovný teoretik a duševný praktik.

Duchovný teoretik, je človek, ktorý nikdy nenačrie do hĺbky samého seba, pretože nenašiel spôsob ako byť sám sebou. Je to večný hľadač na ceste za šťastím, ktorý uveril, že takto to jednoducho stačí. Je to bezpečné, pretože to prináša istoty a tie ľudia potrebujú. A takýto človek si volí istotu, pretože v pozadí je strach zo zmeny a zo života.

Duševný praktik, je ten, kto pozná hodnotu seba. Vie kto je, resp. kým by sa chcel stať. Necháva sa viezť hlasom svojej duše, pretože nepochybuje. Nepotrebuje istoty, pretože vie, že ho brzdia a  oberajú ho o slobodu. Je to človek, ktorý verí sebe a svojim ideálom, nebojí sa chýb, ktoré môže urobiť, pretože vie, že všetko je súčasť jeho a jeho cesty.

Vzdialenosť medzi duchovným teoretikom a duševným praktikom je len v stotine sekundy, v okamihu, je to vzdialenosť jedného rozhodnutia. Netreba nič študovať, netreba čítať masy kníh. Nie je tam nič nové a už vôbec nie návody ako žiť. Všetko je ukryté v človeku, pretože takto sem prišiel už. On už všetko vie. Teraz je na čase to čo vie, preveriť v praxi. A nikto sa nestane praktikom bez toho aby praktikoval. Nikto nebude vedieť ako chutí život, pokiaľ ho neochutná. Nikto nespozná lásku pokiaľ ju nezažije. Nikto nespozná seba, pokiaľ sám seba nenájde.

Je to otázka rozhodnutia, buď chcem alebo nechcem, buď mám odvahu, alebo nemám. Nikto mi ju nemusí implantovať, stačí sa len rozhodnúť a ísť.

Myšlienky v tomto texte sú výsledkom skúseností získaných praktikovaním, nie čítaním. Sú mojim osobným zdrojom pravdy ktorá mi bola odhalená.