O pravde a pravde

V minulom článku som načrtla tému pravdy v každom z nás, len nebolo to primárne o tom, ta som si ju odložila. Na teraz.

Tak ako som písala, každý z nás máme svoju vlastnú niť, ktorá nás prepája so zdrojom, vesmírom, svetlom, podstatou, otcom, no nazvime si to každý ako chceme. Na tej niti, má každý z nás svoju a pre neho jedinú pravdu, tú ktorá je pre neho tou jedinou a najpravdivejšou a tá pravda, sa nazýva vlastná skúsenosť.

Ako to môže vyzerať. Pre lepšiu predstavivosť si predstavte klbko bavlnky z ktorého vychádzajú jednotlivé nitky. Klbko je zdroj, podstata, a pod...Tie  nitky sú nitkami ktoré vedú k univerzálnej pravde, a keď naberajú svoju skúsenosť sú ešte obalené nejakou vrstvou, niečím čo je na tej pôvodnej nitke prilepené. Takto sa mi to ukázalo.

Už dávnejšie som si všimla, že mám rada rozprávať v podobenstvách, a neskôr som zistila, že sa mi pravdy v podobenstvách aj ukazujú, resp. že ich potom dokážem slovne tak vyjadriť, aby im bolo rozumieť.

Vrátim sa k téme pravdy. Prisnilo sa mi toto:

Predstavte si skupinu detí, ktoré stoja na lúke. Za chrbtom majú les. Majú úlohu ísť do lesa, každý sám. Tieto deti vchádzajú do lesa. aby zažili skúsenosť. Tú istú skúsenosť.  A prichádzajú všetky k rieke. Samostatne. Úlohou je, dostať sa na druhú stranu. Jedno dieťa si zvolí preskočiť ju, druhé postaví most, tretie ju prebrodí, štvrté použije chodúle, piate vylezie na strom ohne ho a spustí sa na druhú stranu atď. atď. Pre každé dieťa je tá je ho skúsenosť, jeho vlastnou pravdou, ktorá je najpravdivejšia, pretože ju zažilo, pozná ju a vie o nej. Tento príbeh je trochu utopistický. Pokračujeme ďalej. Deti sa opäť stretávajú na lúke. Začínajú sa baviť o svojom zážitku, o svojej pravde o svojej skúsenosti. A utópia nastáva teraz. Predstavte si, že oni sa navzájom nepresviedčajú, kto má pravdu a ako to má byť, ako sa má rieka obísť. Ale oni si navzájom blahoželajú, chvália jeden druhého k takému úžasnému výkonu. Niektoré inšpirujú, iné sa nechávajú inšpirovať druhými. Možno ten svoj spôsob zhodnotili ako príliš zdĺhavý, nudný, alebo náročný a tak sa inšpirujú niečím, čo prichádza od druhých. Krásna predstava.

Keďže som duša hĺbavá, pýtala som sa ďalej.

Ok, ale keď existujú univerzálne pravdy, univerzálne zákony, ktoré sú nad týmito skúsenosťami, resp. sú pre všetkých rovnaké, aká je v tomto prípade tá univerzálna pravda. Možno to už viete, alebo tušíte. Univerzálna pravda v tomto prípade je, že všetky deti prejdú cez rieku. :) Je jedno ako, je jedno kedy, je jedno za ako dlho. Ale prejdú :)

A tu končím, pretože niet čo dodať.