Týka sa to všetkých

Svetlo je dňom a tma sa v noci našla.

Východ slnka nad obzorom a jedna kvapka dažďa.

Vietor v oblakoch preháňa sa ako svorka vlkov.

To je svet, čo obklopuje nás.

Nemožno mu uniknúť.

Príroda je jeho duša.

Keď ju zničíme, viete čo sa stane?

Obloha zaplače a zem sa vzbúri.

Proti nadvláde neľudskej.

Či ľudskej?

Kto sme my, ľudia, že určujeme pravidlá.

Len zrnká, čo zrodili sa z popola.

A dostali moc.

Aké nebezpečné je mať moc.

A nevedieť ju používať. Ale len zneužívať.

Sme tu len na návšteve a Zem nás hostí svojimi darmi.

Dá nám všetko čo má a rozdá sa celá.

Neničme ju.

Duša sveta je úplná, len keď je naše srdce plné.

Platí, čo je vo vnútri, to aj navonok.

Plieniť a ničiť už nepatrí nám.

Je to dávno preč.

My sme už iní. Musíme byť.

Inak to nejde, volá sa to evolúcia.

Evolúcia duše, srdca, myslenia, konania.

To je dôvod prečo musí byť všetko inak.

Dovoľme si uvedomiť si ju.

Intuícia, ten pocit, keď vieme čo je správne.

Sme časť celku, sme jeho súčasť. Nie sme sami.

Týka sa to nás všetkých.

Sme tí poslední, ktorých tu Zem potrebuje.

Ona bez nás prežije,

my bez nej?

Týka sa to všetkých.