O voľbách

Celkom úprimne. Povedala som si, že nepôjdem voliť. Nepotrebujem nikomu vysvetľovať prečo. Ale, tie myšlienky sú neustále v hlave. I keď nemám potrebu sa vyjadriť, neviem prečo, musím. Zhodnotila som si, sama pre seba, kto je politik. Je to podľa mňa zamestnanie, ktoré je najľahšie na svete. Vysvetlím prečo. Preto, lebo človek, ktorý ho vykonáva, vlastne nevykonáva žiadnu činnosť v stave tu a teraz. Človek politik, totiž žije v stave- mohli sme, urobili sme, pokúsili sme sa...alebo naopak, urobíme, postavíme, zabezpečíme, zlepšíme...a ja neviem čo ešte. Vnímate tú časovú postupnosť. Minulosť a budúcnosť. Ja sa teda pýtam, kde je to tu a teraz?? Kde je to, čo je v tomto okamihu. Kde je niečo, čím nás ľudí obohacujú tým, že vykonávajú svoje povolanie. Ja neviem, možno sa to deje, ale ja ani moje najbližšie okolie, o tom nejak nevieme. Pretože to necítime. Človek politik, to je služba národu a služba ľuďom. Keď idem vykonávať toto povolanie, už to musím vedieť, musím to mať zapísané pod kožou, alebo sa to idem naučiť. Je to moja cesta, na ktorej sa naučím, byť prostredníctvom tohto zamestnania človekom. Preto, zamestnanie politik, je to najťažšie na svete. Z jedného dôvodu. Patrí k tomu druhu povolaní, kde je jeho vykonávateľ priamo a neúprosne konfrontovaný s mocou. Áno, je to práve moc, ktorá je kontrolnou stanicou. Ako ju zvládnem, ako sa vyrovnám s tým, že zrazu mám moc, že môžem, že som viac ako iní? Viete si predstaviť, aké je to náročné? Akú veľkú odvahu na to tí ľudia musia mať?? Škoda len, že myslenie na tejto úrovni, úrovni duše, nie je to, ako títo ľudia uvažujú. Oni to nevedia, že sú tam preto, aby zdolali svoje vlastné tiene a preto sa stanú dve možné veci. Buď sa nechajú zlákať cestou moci a v tom prípade už neslúžia ľudu, alebo odídu z politiky. Kde sú ale tí, čo svoj test, svoju životnú skúšku zvládli? No to Vám neviem povedať, možno sa ešte nenarodili. Ja si myslím, že jeden by mohol byť tým, ktorý to zvládol, ale meno nie je dôležité. Takže. Ísť voliť a dať šancu tým, čo čakajú na svoju šancu, alebo neísť. Ísť či neísť :) Osobne si myslím, že nepotrebujeme politikov, nepotrebujeme vládu, pretože tá len kradne, čo je naše. Pretože tam nie je nikto, kto by vedel o tajnej úlohe, o svojej skúške čestnosti a ľudskosti. Ó áno a ešte jedna vec. Dať svoj hlas niekomu len tak? Je to na zváženie. No ako povedal Jaroslav Dušek, dáte im svoj hlas, a oni Vám povedia, že máte mlčať :) Áno tak to je.  Neviem ešte čo urobím, nemám predstavu. Uvažujem o tom, ale nie kvôli tomu, aby som vybrala menšie zlo, alebo zvolila proste len niekoho, lebo mám to právo. To je ale jediné, čo máme. V konečnom dôsledku, ale aj to posledné. Právo voliť. A tam to končí. Ďalej už sa nedostaneme. Okrem toho v živote, kde sa snažím ja osobne, nerobiť veci proti niekomu, mi celá tá vec vôbec nesedí. Všetká tá agresivita okolo toho. A máme vôbec na tieto politické hry čas? Myslím, že máme všetci toľko roboty so sebou, že budeme radi, ak sa nám do smrti podarí urobiť aspoň niečo. Celá táto hra nás len odvádza od nás samých, lebo máme zase čo, alebo koho riešiť. A sme späť pri tom, že sa jedná o minulosť, alebo budúcnosť. Ako sa potom vôbec dá žiť  prítomnosť? Je to veru ťažké. A okrem toho to nie je vôbec žiaduce. Spôsobuje to akúsi anarchiu, rebelantstvo, no a to oni nevidia radi. Pretože tam sme každý za seba, tam je každý odhalený až na kosť. Tam sa nie je kam skryť. Tam si len Ty sám so sebou. Netreba politikov na to, aby sme mohli byť sami so sebou. Na to nepotrebujeme nikoho. A toho sa práve obávajú tí, ktorí potrebujú nás. Pretože potom, by im ostalo už len to zrkadlo, do ktorého sa každé ráno pozerajú. A ktoré ukazuje len prítomnosť, nie minulosť, alebo budúcnosť. Neviem či pôjdem voliť, ale je to moja voľba a moja úvaha. Nepotrebujem sa obhajovať. Stačí mi, ak sa budem môcť každé ráno na seba pozrieť do zrkadla  :)