Policajti po druhé

Minule som písala o zážitku s policajtami. O tom, ako si vymysleli obvinenie a ako som ja reagovala, čo to so mnou urobilo. Nespravodlivosť je veľká vec. Reagujeme na ňu rôzne. Stálo ma veľa síl ustáť to, aj keď to vo mne vrelo. Včera čuduj sa svete. Idem si domov a čo nevidím- papuča na kolese. Inak som naozaj vďačná za auto čo stálo tak, že som si všimla ich papuču, lebo tú moju by som z môjho zorného uhla nevidela. Inak.. Nemalo by to mať výraznejšiu farbu? Viete, lebo niekedy to človek nemusí ani vidieť, aj to sa v našej rodine už stalo :D

No skrátka papuča, lebo veď zákaz zastavenia. Prvé čo ma napadlo, že nemám peniaze, a ako to ja zaplatím a ja to tam nepoznám, kde je bankomat a pod. ale, v relatívnom kľude. Áno urobila som chybu a za chyby sa platí. Susedné auto zavolalo na číslo, ktoré tam bolo uvedené, lebo ja som volala manželovi. Veď manžel vyrieši všetko. Podľa môjho zmýšľania samozrejme, aj keď jemne som tušila, že nie. Pani zo susedného auta sa ma pýta, že či volám na políciu, ja že nie, manželovi. Tak ma poučili, že mi je to na nič, ale to som vtedy už vedela aj ja sama :D. Takže prišli policajti. Dvaja, jeden môj a jeden k susednému auto. Tak hovorím mu, že ako ma to zviedlo, lebo stáli tam autá keď som prišla, no a nešla som sa pozrieť na začiatok ulice, aj keď mi to ten vnútorný hlas zase radil, ale odignorovala som ho. A pánko, že áno, to je niekedy tak, že sa necháme pomýliť. A potom sa ho pýtam, že prosím Vás a máte nejaké zariadenie na to, aby som Vám zaplatila, lebo ja nemám peniaze a že netuším ako sa to rieši, lebo toto naozaj neovládam, ako sa platí pokuta. Tak sa zasmial a že áno, že majú  také zariadenie. Ja že chvalabohu :D. No uznajte, idem platiť pokutu a jediné čo ma zaujíma je, aby som to mala ako zaplatiť. No a samozrejme suma. Ja som si myslela, že to bude neviem koľko, to ani radšej nenapíšem . Ale pánko, že 20 euro to bude. Pozerám na neho, že naozaj? Bóže, ja som sa pohybovala v iných sumách. A on hovorí, že je to od toľko do toľko, ale on to neurobí človeku, keď vidí, že sa pomýlil. Ako ja. Tak sme si podebatovali, zaplatila som, rozlúčili sme sa a pohoda. Proste žiadna negatívna emócia. Viete čo tým chcem povedať? Len to, že všetko je to o nás vždy, o ľuďoch, ako sa rozhodneme, že sa budeme chovať. Neurobíte nič a idú Váz zavrieť. Naopak urobíte chybu a rozhodnú sa Vás pochopiť. Je to len naša voľba ako sa k sebe budeme správať. Nič iné tam nie je. Rozhodujeme len my sami, sme to my, kto ovplyvňuje situáciu. Ešte jedno poznanie. Pre mňa dôležité, posledné dni. Všetko má svoj protipól, a tak to bolo aj teraz. Mala som možnosť pozorovať dve situácie, veľmi podobné, ale obidve boli úplne inak prežité. A pozorovala som seba, čo to so mnou robí. Naozaj ďakujem za túto názornú ukážku fungovania vesmíru, alebo čohokoľvek. Je to len poznanie, že jedna a tá istá vec nemusí byť taká istá aj keď navonok tak pôsobí.  Pre mňa poučné a zábavné zároveň. Skúsme sa viac takto zabávať a učiť sa zo situácií, ktoré nám prináša život. Bude určite oveľa farebnejší ako si viete teraz predstaviť. Takže, držím Vám palce v pozorovaní vecí, čo sa dejú. A nech sa dejú akokoľvek, nemusí to byť presne tak, ako sa Vám to práve zdá, pretože všetko môže byť aj tak úplne inak :)